Správa o činnosti splnomocnenca vlády

Splnomocnenec vlády MUDr. Peter Kotlár presvedčil svojich voličov, aby ho dostali do NRSR s programom vyšetrenia plandémie a všetkého, čo k nej viedlo a s ňou súviselo.

Pred pár dňami vláda schválila uznesenie a vzala na vedomie materiál, ktorý je k dispozícii na stiahnutie na konci článku.

Materiál sa však plandémii nevenuje takmer vôbec. Alebo inak, venuje sa jej okrajovo a už vôbec nie jej príčinám a vypustilo najpodstatnejší časový úsek, keď sa všetko pripravovalo a pieklo. Je v poriadku medializácia, že ekonomické aspekty plandémie, t.j. motivácia politikov a podnikateľských subjektov uprednostniť zisk na úkor hodnôt života a zdravia prešla pod gesciu Najvyššieho kontrolného úradu. A na základe jeho zistení budú môcť konať OČTK. Či však konať aj budú v smere, ktorý povedie k potrestaniu zodpovedných, je nateraz otázne. Koniec koncov to aj naznačil splnomocnenec na svojej tlačovej konferencii. Toto vyjadrenie nepovažujem za šťastné. Aj norimberský proces bol obmedzený, mnohí trestu ušli, ale aspoň bol. A tresty boli odstrašujúce. Aby sa situácia nezopakovala.

Z uznesenia vlády po roku (sic!) od začiatku činnosti splnomocnenca sme sa dozvedeli, že splnomocnenec úplne zmenil svoje zameranie. Z plandemických vecí ho už nezaujímajú príčiny a opatrenia, ale Pandemická dohoda a činnosť WHO. To, že ho zaujíma Pandemická dohoda, je bezpochyby chvályhodné (viem z nášho spoločného rozhovoru, že ho k danému kroku inšpiroval aj náš blog a informácie od iných aktivistov), ale to, čo ho zaujímať prestalo, hodnotím ako spreneverenie sa svojej funkcii. Nie je totiž možné venovať sa novým hrozbám a prestať riešiť staré krivdy.

Čo teda v správe je a nie je.

Bude sa sekvenovať. Hurá. Takže čítajú. Výborne. Čiastočne výborne. Sekvenácia sa mala robiť v marci, apríli 2024. Keď sa na to upozorňovalo, ako na urgentnú záležitosť. Dnes hrozia dve veci. Blogy čítajú aj na opačnej strane. Vykonať sekvenáciu po trištvrte roku môže znamenať dve veci:

a) vo vzorkách tesne pred likvidáciou nájdu iba rozpadnuté reťazce mRNA (starý produkt) alebo

b) ľudia, ktorí si dali záležať, aby dáta neboli k dispozícii, mali aj fyzický prístup k vzorkám. A možno majú aj dnes. Viete, čo to znamená.

Okrem sekvenácie budú aj iné pokusy. Je to uvedené v prílohe k materiálu. Je dobre, že sa urobia, ale nie sú podstatné pre meritum veci, ale na druhej strane sú podstatné pre vyvrátenie rôznych udičiek bývalého mainstreamu do alternatívy, aby ich mohli médiá nálepkovať ako konšpirátorov. Tu by mali žlté denníky jasať, ale túto tému preskočili.

Najdôležitejšie je, čo v správe NIE JE.

Čo robil splnomocnenec vlády rok okrem venovania sa WHO? Okrem čítania iných blogov a počúvania alternatívneho rádia? Nič. Alebo teda nič, čo má v štatúte. A teda v popise práce, za ktorú berie peniaze.

Vysvetlím. Správa je kompilát už známych, často už málo podstatných vecí. Nič nové. Osobitne vyzdvihujem pre oblasť laboratórneho pôvodu SARS-CoV-2, financovania gain of function, nadviazania mRNA preparátov na tento vývoj konzultovanie s Dr. Flemingom a použitie jeho kníh ako celku. Mohli sa vypichnúť niektoré časti, ale to by musel tím splnomocnenca asi viac zamakať a nájsť si čas knihu aj prečítať. Podľa obsahu správy k tomu nedošlo a spoľahli sa len na video od Dr. Fleminga. Čo je veľkou škodou je, že tá práca vykazuje znaky “zbúchania na kolene”, akejsi nepochopiteľnej časovej tiesne, kopírovania celých statí, vyrábania balastu na úkor kvality obsahu. Tomu nerozumiem, ale taká je realita. To podporné stanovisko Ministerstva kultúry SR v prílohe je toho asi najlepším dôkazom. Nevieme, koho má splnomocnenec v tíme, ale ten človek (alebo ľudia) to evidentne flákajú a zrejme uprednostňujú iné agendy. Je to škoda.

Osobitne vyzdvihujem aj spomenutie Kena Paxtona zo SŠA a informovanie o tomto prípade. To je hodnotná informácia.

A teraz, čo chýba.

Viacnásobné celoplošné testovanie ako zločin proti ľudskosti. Splnomocnenec a jeho tím ho spomínajú iba ako zlú skúsenosť so zameraním na nezískanie informovaného súhlasu. To nestačí.

Tu sa opäť pozastavím osobitne. Je to totiž dôležité.

Programové vyhlásenie vlády obsahuje zmienku o potrebe vyriešenia celoplošného testovania. Tá veta tam nie je náhodou. Postavenie sa splnomocnenca k tejto téme chrbtom je zlý signál. Pritom nejde o tému, ktorú má riešiť NKÚ, ale OČTK. Splnomocnenec sa pri neriešení tejto témy postavil chrbtom aj aktivistom, vrátane nás. Silou mocou robí aktívne všetko preto, aby sme sa nedostali k infomáciám, či nejaký podnet vo veci celoplošného testovania podal. Iba v jednom konaní naznačil, že informáciu nesprístupní, lebo sa týka “živého” trestného konania. Ale akého? Keď on žiadne trestné oznámenie nepodal, nieto o ňom nikde ani zmienky a trestné oznámenie OZ Voľná zóna bolo obratom ruky v expresnom režime zmietnuté zo stola pod dozorom generálneho prokurátora. Akého? Keď oznámenie OZ bolo podané neskôr, ako on informoval o nesprístupnení informácie z dôvodu prebiehajúceho konania. Klamal vlastných? Ak áno, prečo? Bojí sa oprávnenej a naozaj miernej kritiky? Bojí sa dobre myslených rád? Neverí vo svoje schopnosti (tu by som sa nedivil)? Potrebuje s ostatnými aktivistami bojovať? Je to nanajvýš divné. A neprospieva to dosiahnutiu cieľa, ktorý sme mali kedysi spoločný. Už ho spoločný dávno nemáme, lebo na tlačovke opätovne zaznelo, že cieľom nie je potrestanie páchateľov. Aj keď tentokrát s dovetkom, lebo ich je veľa. Ten dovetok by mal znieť inak. Nie je ich tak veľa, ako je tam mnoho pred spravodlivosťou “chránených osôb”.

Bojovníka necharakterizuje bojová reč od obrazovky. Bojovníka charakterizuje smerovanie k cieľu. Splnomocnenec ciele zmenil. Netvrdím, že to, čo si zaumienil, je zlé, ale to, čo z cieľov vypustil, je trestuhodné.

Čo teda chýba?

Testy a testovanie. Mediálne forsírovanie pozitívnych osôb ako osôb nakazených. Nebyť tejto časti príbehu, neočkovalo by sa. Nevyšla by zrejme incidencia. Neboli by (zrejme) ani opatrenia. Ani psychicky narušené deti po dištančnej výuke. Vráťte sa napríklad k činnosti Reinera Fuellmicha. Tam je všetko podstatné uvedené. Ale hlavne, nebyť tejto časti príbehu o celoplošnom testovaní, neboli by zbytočné úmrtia. Možno až 12 000 obetí. A na toto sa niekto vykašľal.

Opatrenia samotné. Nie z právnej stránky. O tom je popísaného dosť a súdy to nerešpektujú a rešpektovať ani nebudú. Amnestia nestačí. Opatrenia súviseli s výsledkami testov a ich úmyselne nesprávnou interpretáciou.

Nozokomiálne infekcie v nemocniciach. Zámerné zamieňanie príčin úmrtí. Pamätáte si na spojenie “zomrel s kovidom”? A áno, v tejto časti je to aj práca pre NKÚ.

K očkovaniu to všetko smerovalo od začiatku. To je LEN čerešníčka na torte. Záver. Správa splnomocnenca je ako ambícia deviataka preskočiť školskú dochádzku a pristúpiť rovno k maturite. A bez prípravy. S informáciami z telky.

Niekto nedával po celý čas pozor. Niekto tu celý čas podával pomocnú ruku (už nepodáva, lebo v niektorých dôležitých veciach je zrejme neskoro). Niekto je urazený. A niekto zlyháva. Je preč aj časový faktor.

Bojisko sa presúva. WHO. Očkovanie sa dalo vysvetliť očkovaným LEN zverejnením sekvencií a vysvetlením škodlivých mechanizmov. Možno je už neskoro. Oni totiž veria stále, že urobili dobre. A my nevieme s forénznym dôkazom v rukách dokázať, prečo urobili zle. Ešte aj keď im zomrie rodinný príslušník, odpadne dieťa na ihrisku alebo dostanú rakovinu, je to z niečoho iného. Porozprávajte sa s nimi. Je to jednoducho tak.

Toto považujte, vážení čitatelia, ako isté zavŕšenie etapy na tomto blogu. Tí, čo poctivo čítali, vedia oveľa viac, ako splnomocnenec s jeho tímom vyšetril. Nateraz nám ostáva iba čakať.

Prajem mu úprimne, aby mu nové ciele na poli WHO vyšli. Je to pre zdravú spoločnosť naozaj potrebné. A ostatné je, ako je.