Odpovede s Ankou Žitnou

Včera sa “udiala” obsahovo pomerne sterilná relácia (link TU) s témou, ktorá mala zrejme ambíciu riešiť predošlú plandémiu, ale zvrtla sa na tému pripravenosti na tie budúce. Čo mi to len pripomína…

Boli tam nejaké svetlé chvíľky, ale nikto zo zúčastnených sa neodhodlal k nejakému zásadnému prelomu. Zrejme zohral úlohu povestný strach z toho, čo ak ma médiá zaradia na ten alebo oný breh. Ale kategorizačné náznaky aj tak prebehli, tak neviem, na čo to chodenie okolo horúcej kaše. Parafrázujem slovami prítomného fyzika Venharta zo SAV: nikto z diskutujúcich nechcel na okraje Gaussovej krivky. Každý chcel zachovať matematickú “normálnosť”, štatisticky ostať “priemerný”. Každý si chcel uplávať svoj stred rieky. Aj MUDr. Szalay. Ten dostal trošku zabrať pri nevedomosti ohľadne záväznosti medzinárodných dohôd v právnom prostredí SR, ale dajako sa z toho vyhrabal a moderátorka mu podala palicu, aby sa v tej téme neocitol hlbšie, ako po členky. Sám hovoril o GDPR, ako bráni existencii dostupných dát, ale ešte v nedávnom rozhovore s MUDr. Kotlárom povedal, že má akési svoje štatistiky o úmrtiach detí po očkovaní… GDPR… povedal, že ich je 0, t.j. má k dispozícii štatistiku o celom súbore, o všetkých. GDPR…

Už už som si myslel, že sa MUDr. Baláž pustí do kritiky tzv. vedeckého konsenzu, ale akosi sme skysli iba na Popperovej britve. T.j. teória má zmysel len vtedy, ak je falzifikovateľná a že vedci sa majú aktívne podieľať na vyvracaní svojich hypotéz. Možno tá sterilita bola spôsobená vedením diskusie, neviem. Čokoľvek s výbušným potenciálom zaznelo, hneď zasahoval pyrotechnický tím, aby sa tému udusila v počiatkoch. Vôbec sme sa nedostali k zásadnému problému vedy, a to sú granty a vplyv financovania na výsledky.

Sterilná, priam diplomatická debata. Nedozvedeli sme sa nič nové, iba sme si pripomenuli, že po zbabranom riadení plandémie, karteloch vo verejných obstarávaniach podľa PMÚ, že ministerstvo zdravotníctva riadili de facto nižší úradnici, ale trebárs meno toho konkrétneho v súvislosti s nákupmi a MOM zo Žitného ostrova nepadlo. Krajská prokurátura v Trenčíne dokonca dala celému menežmentu “štempel beztrestnosti”. Vtipne sa tak udialo práve v deň, keď sa (zatiaľ neprávoplatne) odhalil prvý kartel. A to sa v rámci vyšetrovania tomu nevenovala protizločinecká, ale protikorupčná jednotka.

V debate sme sa dozvedeli, že ani dnes neexistujú účinné prostriedky nápravy a teda vlastne ani poriadny prístup k súdu, napríklad pri vyhláškach meniacich sa každé dva týždne a vládne tu bezhraničná prezumpcia správnosti podzákonných právnych aktov aj pri evidentnom porušovaní ľudských práv. Dnes po mnohých skúsenostiach a rokoch trvajúcich súdnych konaní týkajúcich sa plandémie a opatrení, kde ani po 4-5 rokoch nemáme často ani prvostupňové rozhodnutie, vnímam úplne iný problém, ako účinný prostriedok nápravy.

Tým je cielené zasahovanie médií do komentovania rozhodovania súdov a procesov, ktoré rozhodnutiu predchádzajú. Nejde o konanie médií, ktoré má štandardne informačný charakter, ale je to informácia s pridanou hodnotou, ktorá vytvára psychologický tlak. Stačí pridať nálepku. Napr. ten a ten dezinformátor, ten a ten mafián, ten a ten fašista atď. Malý mienkotvorný, ale úmyselný odlesk. To nie je len potenciál, ale aj často fakticky zasahuje do výsledku rozhodovania. Súčasní vládni politici napriek očokávaniam svojich voličov “nedodali” potrebnú dôveru sudcom, že prostredie je stabilné, odolné voči vonkajším zásahom, že sú dostatočne chránení, že súdnictvo môže pôsobiť nezávislo, a že nebudú pranierovaní za mediálne minoritný názor. Možno nie práve médiami, ale na ich popud.

Pripomínam. Začalo to sudcom Miľanom. Po jeho mediálnom a následne súdnom “sprocesovaní”, ktorý dodnes nemá obdoby z hľadiska prísnosti trestu za skutok, za ktorý iní pôsobiaci mimo súdnictva dostávali pár euro pokuty a dnes sa navrhujú na rehabilitáciu, si myslím, že by bolo pre prostredie SR dokonca ešte horšie, ak by tu prostriedky účinnej nápravy v tom čase existovali. Ak dnes vieme celkom slušne odborne predikovať, ako by tieto súdne prieskumy vyzerali. Do roka by sa vyhláškou nariadilo povinné očkovanie.

Reguláciu potrebujú zásahy médií do rozhodovania súdov. Je to zložité, lebo médiá majú plniť funkciu akejsi verejnej kontroly. Ale zvrhli sa na politickú agitáciu. Na oboch brehoch. Netvrdím, že na to nemali podnety priamo zo správania sa sudcovského stavu. Je to taká matematická rekurzia.

Súdy musia byť neskorumpované a médiá musia mať stanovené hranice “stráženia” a ich financovanie nesmie byť nástrojom ich politického ovládania.

Druhým problémom sú poradcovia ústavného súdu jemne povedané neúprosne naviazaní na politické ideológie. Doteraz.

Je možné potrebné zmeny vykonať? Obávam sa, že v súčasnosti bude rozvrat skôr pokračovať. Na všetkých frontoch. Nejde len o právny štát. Je to stav spoločnosti. A dôvery jedných v druhých.