Kauza “langoš”
Zhruba dva dni koluje po internete informácia, že neuvedenie diakritiky na bločku z pokladnice eKasa podnikateľa je správnym deliktom a vedie sa mnoho diskusií o tom, či je takáto sankcia primeraná, zákonná, nezmyselná a pod., prípadne ktorá z vlád dolnú hranicu sankcie zvýšila.
Ja sa zameriam na iný aspekt, ktorý ma vyslovene prekvapil.
Ku kauze sa totiž vyjadril aj prezident Finančnej správy SR Jozef Kiss.
Toto je presný prepis jeho slov zo záveru jeho vystúpenia, ktoré vyslovil na obranu postupu colného úradu:
“Na druhej strane musím povedať, že za 1500 euro v prajm tajme, reklama vo všetkých hlavných správach, tržby mu narástli o niekoľko 100 percent. Takže ja si myslím, že sme mu až tak neuškodili.”.
Takže sme sa dostali do úplne inej právnej roviny. A tou je (neúmyselná) účasť orgánu verejnej správy na reklame produktu podnikateľa.
Dostávame sa napríklad aj k otázke, čo s podnikateľmi, ktorí boli diskriminovaní v tom, že sankciu od FR SR síce dostali tiež, ale FR SR a médiá im neposkytli rovnaký mediálny priestor spôsobom, ktorý by im na základe sankcie umožnil získať výhodu nárastu tržieb o niekoľko 100 percent a komerčnej kompenzácie sankcie. Z vyjadrení FR SR sa dozvedáme, že takých prípadov bolo veľa.
Čo s tým?
Domnievam sa, že dotknutí podnikatelia by sa teoreticky mohli ozvať médiám, ktoré tieto správy údajne reklamného charakteru šíria a domáhať sa rovnakého prístupu v rovnakom vysielacom čase a za rovnakých finančných podmienok (teda zadarmo). Zaujímalo by ma hlavne, ako by k tomuto pristúpil súd pri hodnotení, či by sa aj tzv. publicistika, ktorá však obsahovo naozaj pripomína reklamu vo všetkých podstatných aspektoch podľa zákona o reklame, brala inak, ako reklamný priestor vyhradený v prestávkach vysielania.
Aj FR SR využíva mediálny priestor, aby sa obhájil. Priestor, ku ktorému prístup automaticky (na vyžiadanie) má. Ale tento prístup nemá ktorýkoľvek podnikateľ. Namiesto zdržanlivosti v živých veciach tak FR SR prispieva v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR k ďalšiemu šíreniu reklamy tým, že svoj postup obhajuje (nerozlišujeme pozitívnu a negatívnu reklamu). Čiže už voľba spôsobu obhajoby jednak kauzu živí, jednak vytvára nerovnaký prístup k iným subjektom, o ktorých sa nehovorí, ale sankcionované boli. Možno práve preto je z pozície komunikácie živých vecí orgánmi verejnej správy menej často viac.
Čo sa týka orgánu verejnej moci, akým je FR SR, je dôležitá posledná veta a slovo uškodili. Možno je to len nešťastná formulácia, avšak ak niekomu vznikne škoda postupom štátneho orgánu, jedným z predpokladov na jej nahradenie je práve protiprávne konanie škodcu. Formulácia dokonca naznačuje aj zlú vôľu orgánu verejnej správy pri realizácii úkonu kontroly. A tak tá veta naozaj vyznieva. Práve kvôli čl. 2 ods. 2 Ústavy SR existuje inštitút hovorcu a oficiálne vystúpenia orgánov verejnej správy by mali byť v živých veciach zdržanlivé a mali by dbať na každé použité slovo.
Táto verejná kauza bude ešte určite zaujímavá…
Vyzerá to teda nielen na problém reklamy, ale aj na ďalší nový legislatívny zámer. Keď sa môžu upravovať trestné kódexy kvôli konkrétnym živým prípadom, možno sa to bude dať aj v daňovej oblasti. V tom druhom prípade to bude mať svoje rácio. A čo s prípadmi rovnako postihnutých podnikateľov? Dostanú peniaze späť? Alebo ich protihodnotu?
Pokiaľ ide o platnú legislatívu k ukladaniu pokút za vady eKasy, tak nezobrazovanie sady slovenských znakov s interpunkciou je naozaj správnym deliktom a uloženie pokuty od 1500,- Eur je obligatórne. Na osobitné postupy zmiernenia alebo možnosti odpustenia sankcií sa použijú ust. daňového poriadku.
