Konsolidácia – trestanie úspešných a aktívnych

Táto vláda má naoko inú farbu, iné zloženie, ale v ekonomike sa správa úplne identicky, ako tá predošlá. Veci treba vždy pomenovať pravým menom. Nie je to sociálna demokracia, ale progresivizmus. S prívlastkom oligarchický. Národne oligarchický (lebo zo štátneho živíme prevažne domáce ekonomické parazity). S buketom dnešnej pokrútenej (faktickej) definície tzv. liberalizmu, ktorá už dávno nemá nič spoločné ani s liberalizmom, ani s libertarianizmom. S mätúcou vôňou konzervativizmu, ktorá fajnšmekrov dokonale mätie. Servírovaná je v pohári “made in” bývalej ŠPZ Michaloviec s označením varianty číslo 6.

Uvediem 2 najnovšie príklady.

1. Zvýšenie dane z nehnuteľnosti. Zatiaľ v návrhu každoročne o infláciu nezohľadňujúc reálny rast miezd alebo rast ekonomiky. Splnený sen, ktorý členským krajinám EÚ naplánovala práve EÚ. A tento sen im ide splniť štát, ktorý EÚ na domácej scéne kritizuje. Klaus Schwab by sa mal presunúť na sklonku života k nám, veď mu plníme jeho sny ako nikto iný. Možno by si ako dôchodca podal antidiskriminačnú žalobu na 13. dôchodok s odôvodnením, že ani on predsa neodrobil 13. mesiac v žiadnom z predošlých rokov.
2. Preradenie výrobcov energie z malých zdrojov fotovoltiky do nevýhodnej sadzby D3 od 1.7.2025 (nárast nákladov priemerne až o 120 Eur ročne) ako trest za to, že sa snažili ušetriť, investovali, podporili domácu spotrebu a nenatŕčali ruku s drzým “daj” ako ekonomicky neaktívne obyvateľstvo, niektorí príživnici a špekulanti. Samozrejme tí, ktorí majú veľké FTVE, teda tí, ktorí môžu za výkyvy v distribučnej sieti, tí zmenu nepocítia. A tí aktívni, na ktorých tento štát stojí, ostanú zas a znova znechutení. Až kým ich to raz neprejde. Odídu alebo otrčia ruku. A to bude záver.

Vedenie štátu sa vybralo smerom, ktorá predznamenáva katastrofu nielen vo verejných financiách, ale podporuje ochladenie ekonomiky vo všeobecnosti. Toto je ten silný štát, ktorý sľubovali?

Opakovanie je matkou múdrosti. A preto zopakujem, čo som pred rokmi napísal. Veľké revolúcie (vrátane francúzskej) sa udiali práve kvôli neúnosnému zvyšovaniu daní, ich neprehľadnosti a výnimkám pre vyvolených. Vyššie daňové zaťaženie nad istú mieru znížilo nakoniec aj celkový výber daní, zničilo zdravé ekonomické vzťahy a podporilo oligarchický systém ekonomiky a masívne schudobnenie veľkej časti populácie.

Tam smerujeme? Toto je sociálna demokracia? Asi ťažko. Je to kupovanie voličov dotáciami, na ktoré nemáme. Volá sa to trebárs budúca volebná korupcia. Také ľudské krmítko. Ale keď niekomu prešli volebné päťstovky v malom, prejde iným aj rozdávanie vo veľkom. Siaha sa pritom na najzdravšiu časť ekonomiky, ktorú už nebude možné v dlhom čase obnoviť a na momentálne už beztak krehkú strednú vrstvu obyvateľstva. A keď o dva tri roky nebude ani na soľ a seno do krmítka? Čo potom? Poočkujeme dôchodcov? Konsolidácia na strane výdavkov? Prejdeme na ázijský dôchodkový pilier, ktorý sa volá: Synu, pošli.

História sa opakuje, lebo ľudská povaha sa nemení.

Povahy zvolených chcú pre všetkých rovnosť v totálnej chudobe a pre vládnu vrstvu monarchické výhody. Prečo? Toto nemá nič spoločné so zlatým vekom, toto je cesta do pekla. Gratulujem.