Európska a americká xenofóbia
S podtitulom “a moderný britský imperializmus”.
Nepustenie predsedu vlády suverénneho štátu do Ruska má dva rozmery, o ktorých sa nehovorí.
- Historická rusofóbia pochádzajúca z nenávisti (a úľaku) kvôli niekdajším vyjadreniam Chruščova a závisti kvôli prírodným zdrojom, ktoré by klub dôchodcov z amerických a európskych informačných služieb (nazývaných aj The Enterprise) chcel ovládať.
- Neznalosť histórie a náchylnosť niektorých ľudí, ktorí sú oficiálnymi zástancami kritického myslenia, vo vkladanie svojich predsudkov, doktrín a politického presvedčenia do historických udalostí (čím ich mierne nakopnú do inej interpretácie).
Ad 1) Rusofóbia sa v “transatlantickom priestore” začala výraznejšie objavovať po tomto výroku Chruščova. V tom čase by sme ju možno mohli nazvať aj sovietofóbia.
Odvtedy americkí neokoni a ich spojenci viedli neúspešné vojenské a polovojenské operácie, kdekoľvek narazili (alebo chceli naraziť) na sovietsku stopu.
Ako príklad uvediem vyjadrenia neokona McNamaru, ktorý obetoval na oltári bohyne Ištar 58.000 amerických vojakov len preto, lebo “oni” si “mysleli”, že vo Vietname sú Rusi. A na smrteľnej posteli si spytoval svedomie, že sa pomýlili. Bola to podľa neho “len občianska vojna”.
Táto rusofóbia prerástla do všeobecnejšej xenofóbie a podivnej potreby Američanov a ich spojencov v ich hlúposti a všeobecnej nerozhľadenosti meniť politické režimy v iných častiach sveta.
Zasahovanie do Blízkeho východu alebo severu Afriky nie je o prinášaní demokracie, ale o nepochopení, že tie krajiny sú stáročia štrukturované na kmeňovom princípe a hranice určuje prevažne náboženstvo. Zaviesť demokraciu západného typu do takých krajín je objektívne priam nemožné a vždy sa stretne s odporom. Násilný import nám blízkeho systému ešte nemusí znamenať, že inde zmýšľajú rovnako a západ čakajú uvítacie výbory. Skôr naopak. Ide primárne o vzájomný rešpekt, ktorý chýba najmä “transatlantickej” štruktúre. A naduté ego. Akýsi pocit pánov tvorstva. Pocit nadradenosti. Pre objektívnosť treba poznamenať, že nielen tej britskej, americkej a západoeurópskej, expanzia a podmaňovanie na náboženskom princípe a nerešpektovanie cudzích hodnôt apriori a bez diskusie je po stáročia vlastné aj niektorým krajinám v širšom okolí Malej Ázie. Geopolitika je preto vec komplikovaná, má svoj globálny aj lokálny rozmer. Každý štátny útvar má totiž nejakú historickú ponosu na suseda, či už sú to Srbi a Chorváti, Arménci a Azerbajdžanci, Irán a Izrael, Turci hádam so všetkými okolo atď. Treba s tým vedieť žiť. Mnohí politici to nevedia. Jedni snívajú o veľkom Turane, iní o Veľkom Izraeli, ďalší o Štvrtej ríši v Európe, ba aj o Sovietskom zväze.
Ad 2) Ťaženie Američanov, Britov a západnej časti Európy na Ukrajine pomenoval z pohľadu dôvodov asi najlepšie Lindsey Graham.
Posúďte sami.
Keď ľudia umierajú na chorobu, je to smutné. Keď vo vojne, je to zbytočné a hrôzostrašné. Avšak ak ten konflikt niekto vyvolal len kvôli tomu, aby ukradol cudzie nerastné suroviny a pritom v rámci benefitu oslabil svojho odvekého nepriateľa a pripravil si pôdu na jeho likvidáciu a rozobratie, je to trestuhodné.
Tento článok píšem pri príležitosti pripomenutia si 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny. V čase, keď sa už pominuli očití svedkovia týchto hrôz. Môj dedo mi o tom na sklonku svojho života so slzami v očiach rozprával. V čase, keď si kvôli xenofóbii, ktorá pramení z nenávisti voči sovietskemu komunizmu, ktorý medzičasom už neexistuje, čínskemu komunizmu, ktorý existuje už len v názve strany, zubatá ostrí kosu a teší sa, kedy začne pracovať aj na území štátov, ktoré obývajú slovanské národy v rámci EÚ. Viete, kto sa bude tešiť, komu to bude jedno a kto na tom zarobí financovaním oboch strán prípadného konfliktu? Slovania to nebudú.
Tak dumajte. Mier nie je samozrejmosť. Televízia a noviny, ktoré klamali počas plandémie (pre peniaze z reklamy), klamú aj o vojne a mieri. A z nedávnej pozitívnej skúsenosti čakajú, že im to prejde zas.
Aj Vy, xenofóbi, špekulanti a paraziti na štátnom rozpočte a eurofondoch. Dumajte. Aj Vy v čase vojny prídete o možnosť cestovať, možnosť presúvať financie mimo územia štátu a možno aj o bývanie. Pamätajte, že v čase vojny pochovávajú rodičia svoje deti. A susedia udávajú a zabíjajú susedov za názor. A to sú smutné časy.
Viete tomu predísť? Ja viem, vy budete v Paraguaji. Ja viem. Platiť bitcoinom. Hej.
Viete kedy tomu predídeme?
Keď etika a morálka (a nielen moralizovanie) bude nadradené vlastnému prospechu. Začnite od seba. Možno je ešte čas. Možno.
