S-300
Vypočul som si skôr nechtiac tlačovú konferenciu prokurátora JUDr. Remetu k darovaniu S-300, stíhačiek a ostatného materiálu na Ukrajinu. Dnes nebudem rozoberať to, kto menoval prokurátora do funkcie (každého niekto menoval a to automaticky nemá spôsobovať jeho zaujatosť), ani čo si o rozhodnutí alebo jeho zákonnosti myslím. Nevidel som ho. Iba čosi zbežne počul. Takže dnes sa o žiadnych daroch písať nebude.
K tlačovke hádam len toto:
SIAF tesne pred darovaním:
“Čtyři stroje předvedly air show, a následně je na zemi čekala slavobrána z vodních proudů.” a “Byla to velkolepá a emotivní rozlučka.”
4 neletuschopné migy bez hodnoty.
Zdroj TU.
Bude to dnes skôr taká rozprávka. Z iného súdka.
Kde bolo, tam bolo, v krajine, kde sa piesok lial, ale nikdy nedopadol na zem, lebo ho stihli vo vzduchu do zrnka šlohnúť, trikrát otočiť majiteľa a to všetko zameniť za bitcoin a vatu prerozdeliť…
…v tej krajine žil jeden zodpovedný hospodár Yossarian. Toto bude trochu iná Hlava XXII. Vo vojne sme síce boli, ale príbeh bol mierne iný. Yossarian spravoval pre kamaráta autopark. Veril mu. Autá boli poistené a mali uzavreté servisné zmluvy. V pracovnom pomere mal šoférov z povolania a platil im priebežne všetky potrebné školenia. Za servis jeho kamarát samozrejme pravidelne platil, ale Yossarian servis nevykonával. Autá chradli, až sa dostali do stavu nepojazdného.
Yossarian mal ešte iného kamaráta. Eurohujera. Ten mu povedal, že jeho nepojazdné autá vymení za zľavovú poukážku na nové autá, pritom Yossarian vedel, že kamarát vlastniaci autá na žiadne nové momentálne nemá ani zďaleka. Ani so zľavou.
Yossarian vedel, že servis kamarát platí, on ho nevykonáva a autá skončili na šrot zrejme práve kvôli Yossarianovi, STK medzitým vypršala, novú nedostanú, a preto už na nich vlastne ani nik jazdiť nemohol. Yossarian prijal Eurohujerovu ponuku a vymenil šroty za kupón. Prepustil šoférov, veď načo by mu boli, keď mal už len kupón. Na kupóne sa jazdiť nedá.
Vlastník pôvodného autoparku, v tom čase už bývalý kamarát, podal na Yossariana trestné oznámenie. Yossarian ako dobrý hospodár sa bráni, že autá boli aj tak šrot, servis je drahý a šoférov niet. Škodu nespôsobil, pretože si namiesto šrotov na vozenie zabezpečil taxík. Čo na tom, že je taxík oveľa drahší. Policajt kýva uznanlivo hlavou argumentom Yossariana a sám dodáva, že znalecký posudok na výšku škody (ktorá aj tak neexistuje), nie je možné objednať, lebo šrot bol medzičasom spracovaný v železiarňach.
Yossarian v závere príbehu samozrejme uniká. Či sa dostane až do krajiny určenia, príbeh nespomína. Yossarian je počas celého príbehu sebecký, paranoidný, často klame a manipuluje. Motiváciou jeho úniku z bojiska nie je víťazstvo, ale prežitie. Ak si teda na charakteristiku postavy podľa pôvodnej knihy dobre spomínam.
