Tlačová správa – vyjadrenie k zverejnenému oznamu ÚDZS
Vyjadrenie advokátskej kancelárie Weis & Partners k stanovisku ÚDZS z 5. 10. 2026
Na výslovnú žiadosť klienta MUDr. Jána Lakotu, CSc. v jeho spore o ochranu osobnosti proti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) vydal ÚDZS stanovisko, ktoré niektoré skutočnosti účelovo manipuluje a niektoré zas pravdepodobne úmyselne zamlčuje. Radi by sme uviedli pravdivý opis prebiehajúceho sporu.
Na prvom pojednávaní v apríli 2025 strany vyjadrili vôľu k zmierlivému riešeniu veci, žalobca by dokonca bol ochotný akceptovať len stiahnutie tlačovej správy bez požadovaného ospravedlnenia a nemajetkovej ujmy (finančných nárokov). Žalovaný si takýto návrh musel nechať odsúhlasiť vedením ÚDZS, preto súd pojednávanie odročil. O priebehu mimosúdnych rokovaní pod tlakom výsledkov prvého pojednávania ÚDZS verejnosť neinformoval.
Súd v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol: „Súd uvádza, že názory na účinky vakcinácie, vlastnosti vakcín a samotnú pandémiu COVID 19 sa aj v odbornej obci rozchádzajú, v tejto veci je potrebné akceptovať odborný názor subjektov zrenomovanou odbornou históriou, ktorí majú právo sa vyjadriť k priebehu a manažmentu pandémie a z pohľadu ich odbornosti prejaviť názor širokej verejnosti – pacientom. (viď. tak ako postupoval žalobca). Súd odkazuje na základné princípy Ústavy SR, ktorým je aj právo vyjadriť slobodne svoj odborný názor.“.
Zo zvukového záznamu z pojednávania vyplýva, že zo strany súdu o. i. odznelo, cit.:
- je to jeho meno, tým že mal vybudovaný nejaký kredit nejakého odborníka;
- názory na vakcináciu, aj celú pandémiu sa stále rozchádzajú;
- došlo podľa mňa k nejakému poškodeniu, keď ste sa vyjadrili, že budete vykonávať dohľad;
- súd má za to, že pacient by mal dostať všetky informácie;
- pacient musí dostať všetky za a proti a slobodne sa rozhodnúť;
- predmetom tohto sporu a gro vôbec celej tej problematiky je to, že neboli dané kompletné informácie v tom čase a bol podľa súdu zlý manažment tej pandémie;
- tým ako úrad zasahoval do fungovania ambulancií všeobecných lekárov, odborných lekárov, ktorí majú nie právo, ale povinnosť informovať toho pacienta a vyjadriť svoj právny názor, navyše ak sa jedná o takých renomovaných doktorov a lekárov a odborníkov, akým je aj žalobca, tak si myslím, že zverejňovať takéto správy, že sa ide vykonávať dohľad je nadmieru nemiestne;
- povedať, že nebol odborník a vyjadroval sa, je také trošku aj irelevantné;
- ak raz sa dospeje k nejakému súdnemu rozhodnutiu, tak to bude celá prietrž takýchto žalôb.
Z uvedeného je zjavné (najmä v kontexte posledného výroku súdu), že súd vnímal diverzitu odborných názorov, akceptoval postoj a konanie žalobcu a v tomto smere teda bolo indikované budúce rozhodnutie súdu v prospech MUDr. Jána Lakotu CSc.
Žalobca počas odročenia opakovane kontaktoval ÚDZS, ale bezúspešne. Žalovaný, napriek prísľubu prezentovanom na pojednávaní pokus vec mimosúdne vyriešiť, ani raz.
V konaní následne došlo k zmene sudcu a na druhom a zatiaľ záverečnom pojednávaní v septembri 2026 žalobca už nenavrhoval doplnenie dokazovania, vzhľadom na predbežný právny názor súdu, ktorý nebol ani novým sudcom nijako spochybnený. Súd na danom pojednávaní žalobu zamietol, čo v kontexte priebehu konania nemožno hodnotiť inak ako tzv. prekvapivé rozhodnutie. K takýmto typom rozhodnutia by nemalo dochádzať vôbec a bude sa s tým musieť vysporiadať súd druhej inštancie. V procese právneho posudzovania veci má súd voči sporovým stranám osobitné procesné povinnosti smerujúce k naplneniu princípu právnej istoty a s ním spojenej požiadavky predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a zákazu prekvapivého rozhodnutia.
Žalobca očakáva v tomto momente doručenie rozsudku s kompletným odôvodnením.
Napokon, tvrdenie ÚDZS, že „Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom úradu, že je spoločensky nezodpovedné a odsúdeniahodné, keď lekár a vedec, ktorý požíva dôveru verejnosti, spochybňuje bezpečnosť vakcíny a nosenie rúšok“ je právne a fakticky neudržateľné. Ide o ukážkový príklad účelovej manipulácie. Takto by sa podľa nás orgán štátnej správy správať nemal.
Rozhodnutie NS SR malo čisto procesný charakter. NS SR sa vôbec nezaoberal meritom veci (čiže obsahom sporu, pravdivosťou výrokov, etikou alebo spoločenskou zodpovednosťou lekára). Súd iba preskúmaval, či boli splnené procesné podmienky na podanie dovolania voči rozhodnutiu o nenariadení neodkladného opatrenia, skúmal len procesný postup súdov nižšieho stupňa (viď ods. 30 Uznesenia NS) a či nedošlo k závažnému porušeniu procesných práv žalobcu podľa § 420 písm. f) CSP, riadne dokazovanie nevykonával. Odmietnutie dovolania z procesných dôvodov znamená, že súd nevyslovil žiadny vlastný právny ani hodnotový názor na správanie žalobcu. Vyhlásenie ÚDZS je preto hrubým zavádzaním verejnosti o skutočnom obsahu súdneho rozhodnutia a iba zvyšuje potrebu rozhodnutie súdu prvej inštancie, na ktoré ÚDZS SR poukazuje zrušiť a pri nemajetkovej ujme rozhodnúť tak, aby to malo pre porušovateľa do budúcna aj výrazný odstrašujúci účinok.
Zo správania žalovaného je zrejmé, že v prípade jeho neúspechu v súdnom spore bude musieť žalobca trvať aj na zosobnení nemajetkovej ujmy a trov konania, inak nikdy nedôjde k náprave porušovateľa, naopak, bude ho to motivovať k posúvaniu ním nastavených hraníc vyjadrovania sa vo verejnom priestore.
Tlačová správa stiahnutá zo stránky ÚDZS zo sekcie Médiá:
