WHO predpisy a SR

Toto napísalo dnes SME:

Prvá veta je pravdivá. Druhá čiastočne pravdivá a tretia je zrejme blud alebo prianie. Nie však z pohľadu pisateľa.

K predpisom WHO sme sa mali postaviť už dávno ako Spojené štáty americké. O rok po oznámení vystúpenia by sme od tejto organizácie mali pokoj a ušetrili by sme množstvo prostriedkov za “členské”.

WHO nám ako malému štátu nedokáže dať nič extra. Má charakter skôr akejsi obchodnej komory pokiaľ ide o zdravotnícke pomôcky a lieky počas krízových situácií. Pre nás naozaj nemá zmysel. Vždy si vieme podstatné informácie vymieňať na báze okamžitého toku dát so susednými štátmi, ktoré vo WHO sú. Pokiaľ ide o prístup k vakcínam a zľavám. Všetko si vieme vyjednať osobitne a zo skúseností vieme, že Ursula von der Leyen by si aj tak nenechala ujsť žiadnu budúcu príležitosť obstarávania SMS správami pre všetky členské krajiny EÚ bez ohľadu na ich postoj k veciam a členstvo vo WHO. A objednala by 7x väčší objem, aký EÚ potrebujú. Beztrestne. Aj to je skúsenosť.

Neviem, na čo sa tu hráme. Naše členstvo vo WHO je ako platenie za prenájom morského dna, z ktorého nevieme nič vyťažiť.

Vírenie informačného priestoru, že sme dočasne niečo neprijali, je ako štopkať deravú strechu kartónom. Je to iba prehodenie témy ďalšej vláde. A keď bude tá nová plandémia, ktorú nám hlásajú už od prvého mesiaca po voľbách (vtedy to volali choroba X ohlásená na davoskom fóre), horúci zemiak vyhlasovania núdzového stavu zo zahraničia dostane niekto nový (či už to bude politická kontinuita, ale v inom zložení, alebo aj nie).

Pokiaľ ide o tretiu vetu, asi si treba pripomenúť genézu “agendy WHO”.

Prví dvaja, ktorí sa po posledných parlamentných voľbách téme začali venovať, boli Miroslav Heredoš a Kamil Jakub. Nikto iný. Ani my nie.

Zachytil som len nejakú reláciu na Infovojne, kde sa vyjadrovala okrajovo alternatívna europoslankyňa, avšak skôr v zmysle, že tej zmeny sa báť netreba. V podstate by som s ňou bežných okolností týkajúcich sa bežných medzinárodných predpisov súhlasil, ibaže tieto zdravotnícke predpisy sú tak trochu iné. A nielen tak trochu.

Až po vypočutí si stanovísk prvých dvoch, pána Heredoša a pána Jakuba, som zistil, že problematika si zaslúži osobitnú pozornosť. Po konzultácii s pánom MUDr. Liptákom sme dospeli k záveru, že je potrebné vypracovať detailnú analýzu predpisov a ich dopadu. Tú sme teda urobili a sami sme ostali prekvapení, ako sa veci majú (článok TU). To, čo vytváralo v tom čase WHO, nebolo žiadne kozmetické upravovanie bona fide. Bolo to o centralizácii a upevňovaní moci bez potreby poznania opačného názoru a jeho zohľadnenia.

Po publikácii našej analýzy sa ozval (aj) MUDr. Kotlár a jeho spolupracujúca právnička, že to je nehoráznosť a že s tým treba niečo urobiť. S týmto sme sa stotožnili. On si to následne sám od seba prebral za svoju nosnú agendu. Tak nosnú, až sa na dlhý čas stala zástupnou oproti vyšetrovaniu menežovania plandémie, čo som považoval za chybu.

Že by MUDr. Kotlár stanovisko k predpisom WHO mohol prezentovať ako splnenie sľubu voličom, je minimálne z časových dôvodov prekvapivé. Voľby boli cca pol roka predtým, ako sa problematika WHO vôbec začala riešiť. Ale možno to myslel inak, len to povedal ako medzičasom už štandardný politik. Neviem.

Každopádne sme si schválili nejakého mačkopsa (vďaka aj za takého), ktorý síce takmer nič nerieši, ale aspoň posúva problém v čase. Cieľom je zrejme zasýtiť alternatívneho voliča pseudoúspechom predaným voličovi ako úspech úplný. V darčekovom balení a s mašľou s nezmeneným obsahom s termínom rozbalenia až po voľbách.