SAE vystupujú z OPECu
Spojené arabské emiráty prijali k 1.5.2026 vážne rozhodnutie. Vystupujú z OPECu (medzinárodná organizácia krajín, ktoré ťažia a vyvážajú ropu).
Z pohľadu existujúceho “globálneho poriadku” ide o závažné rozhodnutie, ktoré v krátkodobom aj strednodobom hľadisku úplne mení pravidlá hry na trhu s energiami. Ak sa však tieto pravidlá a dohody raz zmenia, bude ich ťažké opäť dostať do pôvodného stavu. A teraz neriešim, či je lepší stav aktuálny alebo ten budúci. Závisí od perspektívy. T.j. kto sa pýta.
Vysvetlím.
Doteraz to fungovalo zhruba tak, že krajiny OPECu si dohodli nejaké objemy dennej ťažby ropy, čím prispievali k stabilizácii cien a svojím spôsobom významne zasahovali do priemernej cenovej hladiny na rôznych svetových trhoch, prípadne zásahmi a kartelovými dohodami korigovali rôzne krízy. Všetci členovia kartelu OPEC vedeli predvídať, koľko zhruba na ťažbe zarobia a od toho sa im odvíjali napríklad aj investície financované z príjmov z predaja ropy.
Blokáciou Hormuzského prielivu sa všetko zmenilo. Nešťastné rozhodnutie Trumpovej administratívy opäť zaútočiť na Irán vyvolalo blokáciu Hormuzu. Ten v SŠA nečakali. Reakciou, keď im de facto došlo “presné” strelivo, bola rýchla dohoda o prímerí a následne blokácia už zablokovaného Hormuzu. Aby ukázali Číne a Rusku, kto tú oblasť vojensky ovláda.
SAE následne znervózneli, pretože ropovod do Fujairah dokáže prepraviť do oblasti “medzi” dve blokácie iba asi polovicu objemu ropy, ktorú má SAE v rámci OPEC dohodnutú. A to je výrazný pokles. Čo je však dôležitejšie, že SAE situáciu vyhodnocuje ako potenciálne trvalú a musí sa zariadiť. Zariadiť spôsobom, ktorý zohľadňuje individuálne záujmy SAE. No a tu je ten pes zakopaný.
Dôsledkom vystúpenia SAE bude
- Rýchle zvýšenie kapacít v smere Fujairah. Hovorí sa až o trojnásobku aktuálnej kapacity. Stihnúť to chcú zhruba za rok až dva. Aj to nasvedčuje tomu, že SAE už Hormuz nepovažuje za bezpečný a “poistiteľný” v horizonte rokov.
- Toto navýšenie kapacít bude v globálnom merítku zanedbateľné a svetovú ropnú krízu nevyrieši. Naopak, bude sa prehlbovať. Trebárs aj preto, lebo Ukrajinci stále úspešne pália po rafinériách v Rusku a masochisti z EÚ (zbor Sílasov z brownoviek) im pri tom veselo ťapkajú a po večeroch si ochkajú pri šibaní sa ostnatým drôtom pred obrázkom ich politických ikon.
- Ostatné krajiny OPECu budú nutne reagovať rovnako. Uprednostnením individuálnych záujmov pred kartelovými dohodami. To povedie k rozpadu OPECu. Hormuz totiž blokuje číselne asi polovicu objemu, ktorú si stanovil OPEC, pritom cez Hormuz neprejde viac, ako 20 percent svetovej produkcie. OPEC teda nemá dôvod ďalej existovať.
- Vchádzame teda do obdobia energetickej volatility. Nebezpečného obdobia, ktoré bude prinášať mnoho zásahov od štátov a mnoho energetických bankrotov podnikateľov a presunov prevádzok za lacnou energiou.
- Keby naša vláda nebola reaktívna, ale naozaj jej záležalo na podnikateľskom prostredí, už dumá, ako sa odpojiť od Lipskej burzy. Lenže im na tom nezáleží. Pamätáte si na rok, keď Nemci vypli jadrovky a ceny vyleteli? Zarobili na tom distribučky. Prerobili vlastníci nájomných preistorov a nájomcovia. Videli ste doteraz jedno jediné kompenzačné opatrenie? Ja nie. A ani ho neuvidíme. Štát (aj) so súčasným vedením totiž preferuje iba istý typ veľkých podnikateľov v energetike a na ostatných sa zabudlo. Úmyselne. To nie je o tom, že to nevedia. Preto je tu energopomoc iba pre spotrebiteľa, nie pre podnikateľa. Volá sa to “damage control”, boja sa ulice. A poslúchajú iba oligarchiu. Tá zarobí aj na emisných povolenkách, rovnako ako zarobila na vypínaní nemeckého jadra. Je to uzavretý kruh. Prepojenie slovenskej politiky na oligarchiu nielen v oblasti energetiky je rakovinou spoločnosti. Toto nie je žiadne vyjadrenie proti voľnému trhu. Oligarchia pravidlá voľného trhu totiž rešpektovať nemusí. A vždy má po ruke pomoc, ktorú iní nemajú k dispozícii. Štát. Plošná energopomoc je ako 13. dôchodok. Tvária sa ako sociálne opatrenia, ale ide o úplatok voličovi. Chlieb a hry. Pritom na ten chlieb ani nemáme zdroje. Problém to zmierňuje a lieči iba symptómy. Oligarchia sa napakuje a ľudia nejdú do ulíc.
Málokto si uvedomuje, že doba, ktorú žijeme, je tu iba vďaka rope, zemnému plynu a jadru. Tak, ako sa doby nazývali dobou kamennou, bronzovou alebo železnou, tak by sme posledných sto rokov rozmachu mohli nazvať dobou fosílnych palív. Len kvôli ich spotrebe sme ekonomicky tam, kde sme. Gríndílisti sa môžu na hlavu postaviť, ale zmenami, ktoré pretláčajú hoc v mene životného prostredia, prinesú ekonomike EÚ iba ekonomickú depresiu a vojnu. Je to podľa mňa spôsobené nedostatkom špecifickej formy inteligencie pochopiť procesy vo vzájomnej súvislosti, a potrebu skúšať príčiny izolovať (ako napríklad klimatická zmena a CO2). EÚ samozrejme dostane to, čo si želá. Vo svete to už tak chodí. Želania sa zvyknú plniť bez ohľadu na to, či majú logiku. Plnia sa skôr preto, koľko ľudí si zmeny praje a ako veľmi si ich prajú. Krajinám EÚ v tomto smere podľa mňa už niet pomoci. Možno je to tak aj dobre. EÚ dostane, čo si praje a len čo slnko vstúpi do ďalšieho svojho cyklu (čoskoro vyjde z tzv. slnečného maxima), gríndílistom ukáže pravdu o tom, že posudzovať javy izolovane môže nedovzdelancov aj fyzicky bolieť (chlad bez paliva). Ak by ste sa dnes opýtali hociktorého zástancu gríndílu na Wolfovo číslo, pustí si chatgpt. Trpieť budú ale všetci za pár. Aj tomu sa asi hovorí demokracia. Samozrejme, nájdu si príčinu aj pre túto zmenu. Kukaním na veci ako koník s blinkermi na očiach na Veľkej pardubickej. Možno uvidia teplý Golfský prúd, ktorý už nebude v tom čase ani taký rýchly, ba ani teplý. Chce to jednu príčinu a veľa opakovaní.
