Výsledky komunálnych volieb

Ak nepriateľ dokáže poľahky predvídať tvoje ďalšie kroky, prestaň kráčať. – neznámy slovenský obyvateľ Tatier

Prvé, čo som si po voľbách všimol, je verejné vystúpenie zástupcov všetkých pre médiá relevantných politických strán. Vystúpili takí, ktorí dokážu vyčariť tie najlepšie vyzerajúce nútené úsmevy a svoju prehru predniesť ako ohromujúce víťazstvo. Znelo to však skôr ako urážka logicky zmýšľajúceho voliča. Kandidáti s podporou “štandardných strán” v globále evidentne ťahali za kratší koniec. Čo sa týka Slovenska ako celku, zvíťazili nezávislí kandidáti (aj keď všetci úplne nezávislí neboli, čo však bežný volič nemusí dobre odhadnúť). Ich nárast úspešnosti oproti minulým voľbám bol však masívny. A účasť bola nesmierne vysoká.

Jediné mesto, kde nezávislí prehrali, bola Bratislava. Aj to je však podľa mňa spôsobené mobilizáciou dvoch extrémne protichodných táborov. A tak sa stalo, že kvôli vzájomnej nevraživosti práve v Bratislave vypadli z hry tí najaktívnejší pracanti – aktivisti. Pre drobnosti v Bratislave to bude veľká škoda. Bratislava a čiastočne Košice boli zároveň jedinými baštami Progresívneho Slovenska. Ostatní si svoju prehru podelili po bratsky. Príliš široko formované koalície v podstate nedovolia dosť dobre odlíšiť, ako sa má prehra medzi jednotlivé strany prerozdeliť. Ale paradoxne práve kvôli tomu sa dá celkom jasne povedať, že prehrali všetky “štandardné” politické strany.

Aký je teda odkaz týchto volieb pre politikov vo všeobecnosti?

Ľudia Vám už neveria. Začínajú to dávať najavo aj nahlas a vo veľkom. Chcú systémové zmeny aj vo veľkých volbách na úkor politických strán a v prospech nezávislých kandidátov. Rozumejú prepojeniu strán a biznisu. Chcú nájsť cestu z bludného kruhu, kde oligarchia určuje volebné možnosti zlej a menej zlej voľby (okrem Bratislavy, tu je volič s týmto modelom spokojný). Zrkadlo dostal bežný politik naprieč celým spektrom. A to preto, lebo preukázal svoju schopnosť riadiť štát výlučne v období rastu (kto by to nedokázal). Ani strany koalície, ani strany opozície výsledky od roku 2020 nedodali. Jediní, ktorí ešte neboli pri kormidle, sú politici z Republiky, ale aj tí sa už v komunálkach sem-tam “upratali” na stranu Smeru, čo im paradoxne ešte môže privodiť príchod ďalších všeobecne nespokojných priaznivcov najmä od Hlasu a čiastočne aj od Smeru, kým Smer sa akoby sústreďuje na pohltenie voličskej základne SNS. Pre Republiku, ktorá obratne využíva ako páku rastúce AfD, bude však veľkou, možno až nesplniteľnou výzvou dodať dostatok nových ľudí s vysokým morálnym kreditom a odbornosťou. Táto výzva sa aktuálne javí ako nesplniteľná úloha. Čas ukáže. Je ľahké byť mimo NRSR, poukazovať na chyby v čase krízy, keď sa produkujú takmer výlučne chyby a širokopásmovo chýba akákoľvek schopnosť krízového manažmentu. Ale môže byť fatálne, ak ten čas nevyužijú na odbornú ponuku. V nadchádzajúcej dobe už čistá odbornosť stačiť nebude. Voliči si vypýtajú nadstavbu v podobe morálneho kreditu ponuky a silného protikorupčného programu vrátane programu na odpojenie sa od vplyvu od oligarchie. Bez toho tu v budúcnosti neuspeje už nikto. Maximálne vytlačí pár rokov a upadne do zabudnutia. Smer a Hlas vo veľkých voľbách utrpí aj na nesplnenie programového vyhlásenia v časti plandémia. Hlasu táto téma možno aj “zlomí krk”. Nie, nezabudlo sa. Stále ide o vážnu tému. SNS sa aspoň môže tváriť, že sa o čosi v tomto smere neohrabane pokúsila.

Zatiaľ ľudia voliť boli, kým mali na výber nezávislých. Čo bude s rastúcim počtom hnutia všeobecného “odporu” voči politickým stranám vo voľbách, v ktorých už budú postavení pred voľbu, ktorú vnímajú ako zlo a menšie zlo, to si aktuálne vôbec nedovolím odhadnúť. Niektorí možno voliť nepôjdu. Niektorí pôjdu znehodnotiť svoj hlas. Možno vynájdu aj iné alternatívy. Času majú habadej.

Každopádne štandardný politik počúvajúci predsedu strany pre vidinu trafiky a pravidelnej výplaty končí. Prichádza zmena. Aká bude? Neviem. Ale príde isto.