Úrad vlády SR a infozákon
Mohol by som začať slovami “Kríza etiky pokračuje” aj po voľbách. Ale dám to až na koniec. Po vysvetlení, prečo si to myslím.
Vo svojom predošlom blogu som verejnosť informoval o tom, že kancelária splnomocnenca vlády pre menežment pandémie (ktorá nebola), nám odmieta sprístupniť naozaj základné informácie potrebné pre rozlúsknutie hlavných problémov počas plandémie. Splnomocnenec zrejme nepochopil účel položených otázok a myslí si, že sú určené na jeho verejnú kritiku alebo nebodaj na predčasné zverejnenie a zmarenie jeho taktiky (za predpokladu, že nejakú má). Lenže to nie je pravda. Akosi pochybujem, že rozumie tomu, čo robí a ak by som pochopil, kde sa zamotal, skúsil by som ho dostať späť na správnu cestu. Z mediálnych vystúpení je zrejmé, že pocitovo azda vie, čo chce urobiť, ale poskakuje z témy na tému, nemá to systém a úplne sa stráca podstata. Ani v malom rozsahu nevie osloviť spektrum bývalého mainstreamu, dokonca sa pre nich stal akousi zábavnou postavičkou, cez ktorú je potom hodnotená celá alternatíva. Potiaľ by to bolo ešte ako tak únosné. Niektoré jeho vyjadrenia sú však aj škodlivé a nahrávajú naratívu, že splnomocnenec je iba funkciou navyše a celé jeho pôsobenie je zbytočné.
Nevadí, ak to teda nejde, asi to tak má byť. Ak nič nepotrebuje, zodpovednosť je na jeho hlave. Ak tzv. “vyšetrenie” zmarí, aj to je len jeho zodpovednosť. Jeho zodpovednosť, ale naša premárnená príležitosť učiniť spravodlivosti zadosť. To prvé ma nezaujíma, to druhé by ma veľmi trápilo.
Na rozklad (odvolanie), ktoré sme podali voči nesprístupneniu informácií, sme dostali odpoveď. A to tak, že je datované 19.6. (teda v lehote), ale poštou prišlo až 27.6. (výrazne mimo lehoty). Doposiaľ s nami povinná osoba komunikovala aj skrz elektronickú stránku, teraz už nie. A že sa pošta odrazu motá po Bratislave viac ako týždeň? Urobte si záver sami. Snáď len majú veľa práce. Zmeškanie lehoty by totiž znamenalo vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktoré som namietal aj pri kancelárii úradu splnomocnenca.
Ako sa teda vysporiadal vedúci Úradu vlády SR ako odvolací orgán s odvolaním?
Poďme na to. Naozaj to stojí za prečítanie. Je to výnimočne zaujímavá právna ekvilibristika.
Žiadali sme o informáciu, aké kroky podnikol MUDr. Peter Kotlár a jeho ľudia vo vzťahu k tak podstatným informáciám, ako je zistenie primerov testov alebo sekvencií vakcín. Bez toho sme odkázaní čakať, či to splnomocnencovi vyjde alebo nevyjde. Navyše, vialky “vakcín” degradujú a už možno teraz sa nebude dať nič zistiť.
Na to nám bolo uvedené, že čo splnomocnenec robí, robí podľa štatútu.
Vidíte v tej odpovedi odpoveď na otázku? Ako sa snažím, neviem to tam nájsť.
Predstavte si dve autá stojace vedľa seba, jedno je sivé a druhé červené. Vy sa opýtate: Je to červené auto BMW? Splnomocnenec odpovie: to sivé Audi je sivé.
Vy sa opýtate dodatočne: Ale pýtal som sa iné. Na to dostanete odpoveď: ale veď som odpovedal.
Odvolací orgán na výhradu v tomto rozsahu odpovedal takto:
Svoje rozhodnutie samozrejme aj podporili nejakými rozhodnutiami. Aj keď si myslím, že sa na danú situáciu vôbec nevzťahujú a považujem ich za špekulatívne. Ale to nie je podstatné. Tie rozhodnutia sa vzťahujú na čiastočné neúplné odpovedanie. Ale k veci. Nie odveci. Podstatné je ale iné.
- vôľa neposkytnúť informáciu za každých okolností (nenapísali prečo, môže to byť tak taktika, ako aj obyčajná ješitnosť)
- vymyslenie nového precedensu, ktorý je do budúcnosti právne nebezpečný
To druhé nám tu bude šarapatiť predpokladám ešte dlho až dokým to nejaký súd (zrejme NSS SR) nezruší. Každé takéto obchádzanie zákona sa nevypláca a narobí sumárne viac galiby ako úžitku. A bude tu s nami roky.
Úrad vlády SR sa snaží navodiť dojem, že ak odpovie na čokoľvek akokoľvek nezmyselne, splní si tým povinnosť odpovedať. Čo však nie je pravda a je aj v príkrom rozpore s účelom zákona o slobode informácií. A v tom vidím pokračujúcu krízu etiky. Účel svätí prostriedky. Ak sa povie nesprístupniť, znamená to za každú cenu. Tento spôsob myslenia po voľbách bude znamenať prehlbovanie nedôvery občanov/voličov v existenciu materiálneho právneho štátu. Tí, čo vyčítaju iným rovnaké, používajú rovnaké metódy. A preto nemožno hovoriť o zmene paradigmy. Všetko ostalo po starom. O to viac, že tentokrát to robia nominanti voličov alternatívy.
Azda najsmutnejšie na tom je, že na niektoré otázky, ktoré sú podľa splnomocnenca aj Úradu vlády SR v utajenom režime, si čiastočne pri bafkaní odpovedá po večeroch vo videovstupoch určených širokej verejnosti. A to už je také… divné.
Aby bol tento blog vyvážený, nižšie pripojím anonymizované dokumenty pre tých, ktorí majú záujem o bližšie štúdium problematiky, najmä kolegov z právnickej obce.
