O čo ide naozaj v Náhornom Karabachu

Akiste ste si všimli bleskový konflikt v Náhornom Karabachu, ktorý sa skončil ústupom Arménov z pozícií, pripadnutie sporných oblastí okolo Stepanakertu Azerbajdžanu a, čo je najdôležitejšie, odklon premiéra Arménska a jeho vládnej strany od Ruska (CSTO) a rýchly prískok k Blinkenovi.

Nalsledujú prozápadné a proeurópske zmeny, vrátane rýchleho pristúpenia k štatútu Medzinárodného trestného súdu v Haagu, ktorým sa završuje prerušenie vzťahov s Ruskom. Tieto informácie poznáte z médií. Čo však zrejme neviete?

Európa dostala po teroristickom útoku SŠA na plynovody Nordstream 1 a 2 prísľub, že im bude táto strata lacných energonosičov nahradená. Malo ísť o zdroje z Nigérie. Kvôli puču v Nigeri a neochotu Macrona zasiahnuť vojensky v Afrike tento plán definitívne zlyhal.

Objavila sa však iná, rýchlo postaviteľná trasa plynovodu do Európy bez prostredníkov, ktorí by mohli diktovať podmienky. Bonus pre otázky budúcej migrácie do Európy: trasa by bola plne pod “islamskou jurisdikciou”. Tejto trase by kraľoval volatilný obchodník, ktorý navyše roky túži po novodobej osmanskej expanzii a obnovení historického turkického regiónu s názvom Turan. Panovník menom Erdogan.

Trasa vedie z tureckej provincie Igdir do azerbajdzanskej Nakčivan a smeruje až k zdroju zemného plynu na brehu Kaspického mora (Sederek).

Tento sľub SŠA vo vzťahu k Európe musí byť splnený rýchlo a zabije viac ako dve muchy jednou ranou.

Čo sa už udialo? Hneď po rýchlom rozuzlení v Náhornom Karabachu ústupom Arménov vydal azerbajdžanský šéf Alijev spoločné vyhlásenie s Erdoganom, že začínajú práce na spojení z Turecka do Nakčivanu (link TU). Ekonomický dôvod je prezentovaný jasne: transport zemného plynu.

Keďže však Nakčivan nemá možnosť bez súhlasu Arménska tento plynovod postaviť, je nanajvýš pravdepodobné, že sa konflikt ešte neskončil a rozšíri sa aj na územie provincie Syunik. Ten už v roku 2020 vojnu zažil (2. vojna o Karabach) a konflikt skončil 9. 11. toho istého roku, v ktorom Rusko garantovalo v trojstrannej dohode Arménom a Azerbajdžanu mier. Kroky Arménska a vyhlásenie Turecka však naznačujú, že Arménsko môže veľmi ľahko prísť o značné územie (tzv. zangezurský koridor). V tomto duchu sa aktuálne vyjadril aj významný turkológ Varužan Geghamjan.

A čo sú tie ďalšie spomínané muchy?

1. Nazlostený Irán. Zangezurský koridor je pre Irán ekonomicky kritickou oblasťou. Potešenie na strane SŠA.
2. Oslabené Gruzínsko. A to až natoľko, že nový plynovod cez Turecko zníži geopolitický význam Gruzínska a v budúcnosti hrozí jeho roztrhnutie. Potešenie na strane Turecka. A zároveň na strane obyvateľov oblastí sympatizujúcich s Ruskom (Abcházsko a Južné Osetsko). Tbilisi si to zrejme už aj uvedomuje.

Takto to vyzerá teraz.