Ako skončili dáta z celoplošného testovania?
Dnes sa nám podarilo naraziť na zaujímavý článok. Zverejnil ho Denník N, ide o takmer doslovný preklad z denníka The Washington Post (link TU). Čo sa v článku píše?
Vskratke. Čínska firma BGI (ktorú mimochodom v predkovidovom období navštívili aj zamestnanci ÚVZ SR), má dlhodobo ambíciu vytvoriť celosvetovú databázu sekvencií DNA čo najväčšieho počtu, ideálne všetkých ľudí. A to aj s využitím nekalých praktík. Napríklad zberom dát z testovania na ochorenie covid-19. Ako príklad sa v článku uvádza Srbsko. Akýmsi záhadným spôsobom, kde kľúčovú úlohu hrá asi pripojenie Wi-Fi, skončili dáta z analýzy vzoriek testovaných ľudí na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 v Číne. Odhliadnuc od toho, že DNA je osobným údajom a ak by Srbsko bolo v EÚ, zrejme by sa už riešilo porušenie na úseku GDPR, informácia o tom, že niekto má takmer kompletnú databázu občanov danej krajiny, vyznieva nebezpečne. Teda tých, ktorí sa testovali.
Oficiálny dôvod zberu je čisto ekonomický. A teda aj hrozby sa javia primárne ako ekonomické. Čo by na Čínu aj celkom pasovalo. Neovládnuť svet vojensky, ale ekonomicky. Na iné účely použitia (napríklad vojenské) radšej ani nepomyslím.
Na základe evidentne nelegálneho zberu dát sa má BGI Group pokúšať o vývoj nových liekov. A je tu aj istá úsmevná paralela so svetovým Slovenskom. Slovenské, antivírusovými spoločnosťami ocenené najväčšie celebrity sa friškom preorientovali z kovidu na rakovinu. A je tomu tak prekvapivo aj v BGI. No nemáme my svetových vedcov, že ich aj v tej Číne kopírujú? Hádam si nikto nemyslí, že to je akosi inak. V povakcinačnom svete je rakovina jednoducho “IN”. Popri klimaticky zapálených srdciach mladých športovcov.
Na BGI som upozorňoval už vo svojom prvom vystúpení v zvtv pred viac ako 2 rokmi, keď som varoval verejnosť pred neustálym testovaním sa (link TU).
BGI nie je v “osvojovaní” si cudzích dát žiaden nováčik. Spojené štáty americké o tom vedia dlhodobo svoje. Dáta totiž unikali okrem iného aj pri tehotenských testoch (Zdroj TU). No a pri testovaní populácie na koronavírus Američanom “ušli” do Číny dáta o DNA až o 80-tich percentách obyvateľstva SŠA (zdroj TU).
A že na vývoj liekov nestačí DNA, ale treba aj chorobis? Na to má Čína riešenie už dávno a mimochodom aj slovenské bankovníctvo a priemysel má už s ním bohaté skúsenosti. Hackerské skupiny operujúce pod značkou APTxx (link napr. TU).
Ak je všetko tak, ako sa píše v Denníku N, hlavu v smútku budú mať možno aj v krajinách EÚ. Napríklad v takom Lotyšsku. Pandemická stopa BGI Group (MGI) vedie aj tam (link TU). Krásne testovacie kontajnery (s pripojením na Wi-Fi).
Keď Amerika kričí “Chyťte zlodeja!”, je z historických skúseností akiste namieste položiť si legitímnu otázku: Ktorým geografickým smerom tiekli dáta z celoplošného testovania na Slovensku? Doprava alebo doľava? Z článku Denníka N to priam srší. Ide predsa vraj o ekonomicku vojnu. A ešte som nevidel Američana postávať, keď na neho niekto útočí. Vy áno? Oni majú v genetike zakotvený tzv. preventívny úder.
Tak kde sú naše dáta? Vy nie ste zvedaví? Ja áno. Nepríjemnosťou (pre niekoho) je, že na Slovensku GDPR platí. A aj udeľovanie informovaného súhlasu. Úrad na ochranu osobných údajov si však môže z politického hľadiska vydýchnuť. Už je po dvoch rokoch od bezprecedentného zberu dát bez právneho a medicínskeho základu.