Keď budujú taikonauti

Dnes síce všade rezonujú americké voľby a kovidová amnestia, ktorá až tak amnestiou nie je. Ale o tom zajtra osobitne. „Ex injuria ius non oritur “. Právo nevzniká z bezprávia. Amnestovať neporušenie práva je právne nelogický konštrukt. Okrem iného to uráža všetkých, ktorých priestupok nepostretol na benzínke cestou z okresu do okresu. Detaily zajtra. Problém má viac rovín.

Dnes teda o inom, ale nemenej dôležitom. Predseda vlády SR sa vrátil z Číny, od ministra životného prostredia počúvame, prečo sme na skvelých Číňanov vlastne nedošli skôr, minister dopravy už rieši projekty na železniciach atď. Všetci sú doslova unesení z východných “majstrov copyrightu”.

Tak vážení, nejdem dnes rozoberať známu poľskú skúsenosť so stavebnými prácami pred tamojším futbalovým Eurom. Všetci vieme, ako lacné čínske diaľnice skončili skôr, ako naozaj začali.

Tento článok je akýmsi vztýčeným ukazovákom, varovaním.

Viete čo? Poďme rovno na príklad.

Toto sa pred pár dňami ukazovalo v každom bulvárnom aj menej senzáciechtivom plátku.

Zdroj TU.

Čo sa však neobjavuje v našich médiách je toto:

Rekonštrukciu staničnej budovy zabezpečovali čínski dodávatelia – konzorcium čínskych spoločností China Railway International a China Communications Construction Company.

A ako rýchlo to postavili. Dokonca bez prísnych únijných noriem a regulácií.

Dokumentácia a faktúry k renovácii podliehali utajeniu, chceli to tak čínski partneri a srbské úrady im vyhoveli.

A ono to akosi padlo.

Chcete vedieť viac?

Čítajte napríklad TU.

Rozumiem zúfalstvu zo stavu financií v štátnom rozpočte. Nerozumiem však riešeniam. Ani podivnej konsolidácii, ani vládnym dlhopisom pre občanov, ani adorácii čínskych stavebných zázrakov. Všetko je akoby prvoplánové, z brucha, akoby všetci múdri odrazu a naraz zmenili občianstvo.

To isté na všetkých frontoch. Úplne prvého Dr. Fleminga niekto zavesil iba na fejsbúk, ako sondáž, keď ho hanili a zosmiešňovali, nikto nepožiadal o okamžitý verejnoprávny priestor na obhajobu. Nechali ho visieť na fejsbúku. S dosahom presne 0 sledovateľov v opačnom tábore. Okrem redaktorov kritických denníkov. Akoby to bol plán. Jeho výbornú obrannú reakciu na Dr. Klempu postihol rovnaký osud. Zas sa jej dostalo šírenia len v tzv. alternatívnom priestore. Je to strašná hanba, akoby to malo byť presne tak. Akoby to niekto plánoval.

“Hovorme spolu” ako formát v STVR? Nič, ticho. Nebude žiadna diskusia. Budú statusy. Jednej strany a druhej strany. Každá kŕmi svoje stádo afirmáciami. Ale to už dávno nestačí.

A vyšetrenie kovidu? Postačí nám prečítanie prekladu obsahu a abstraktu knihy dostupnej roky na Amazone? To má byť výsledok nejakého vyšetrovania? Kde je verejná diskusia? Kde je paľba reakcií na každý hanlivý článok bývalého mainstreamu? Prečo má ŚÚKL priestor robiť protivyjadrenie k splnomocnencovi? Bez reakcie. Prečo je stále ten istý šéf ÚDZS?

Súdne konania. Myslíte, že niekoho z vlády zaujíma priebeh ešte stále otvorených súdnych konaní o cenzúre alebo v plandemických veciach? Ak by bola ministerkou spravodlivosti jedna už bývala ministerka spravodlivosti, už rok sú vymenení predsedovia súdov a po súdoch kolujú inštrukcie, ako rozhodovať v kovidových veciach. Nenahovárajme si, že to takto na súdoch nikdy v minulosti nefungovalo. Ale keďže tomu tak nie je, právni zástupcovia dostávajú od sudcov po pojednávaní dodatočné polhodinové otcovské školenia o účinnosti rúšok a dôležitosti opatrení. A do toho už toľko premieľané amnestie. K priestupkom, kde je prekluzívna lehota 2 roky. Žasnem. Akoby to mal niekto vopred premyslené. „Ex injuria ius non oritur”.

Čo sa to v tejto republike deje? Vie mi niekto dať rozumnú a logickú odpoveď?