Je pôžička Ukrajine trestným činom?

Slovenská republika v decembri 2025 bola jedným zo štátov, ktorý konsenzuálne politicky schválil zásielku peňazí na Ukrajinu s názvom pôžička.

Právne úkony sa však posudzujú nie podľa názvu, ale podľa obsahu. Pri výklade sa zohľadňuje aj vôľa zmluvných strán.

Dnes Slovensko a Maďarsko formálne zásielku peňazí s názvom pôžička blokuje.

Pred záverečným zhrnutím je potreba pozrieť sa na východiská. Každá pôžička z bankového sektora musí prejsť hodnotením rizík.

Aký je teda stav ukrajinskej ekonomiky?

Fakt č. 1: na hearingu v americkom Senáte, na ktorom pár dni dozadu vypočúvali aj Tulsi Gabbardovú, sa jeden z generálov vyjadril, že Rusko aktuálne bojisko na Ukrajine pohodlne ovláda podľa tamojších informácií rozviedky.

Fakt č. 2: Ukrajina je v prístupe k peniazom na trhoch de facto diskvalifikovaná. Jej ratingy sú momentálne nasledovné:

a) S&P Global Ratings: SD / D (selective default),

b) Fitch Ratings: RD (restricted default),

c) Moody’s Investors Service: približne Ca / Caa3 (extrémne rizikové).

Z pohľadu veriteľa ide teda o veľmi vysokú pravdepodobnosť nesplatenia dlhu hraničiacu s istotou.

Fakt č. 3: Ukrajina momentálne nevie splácať svoje splatné záväzky riadne a včas. Už odložila splátky, menila podmienky dlhopisov a dlh reštrukturalizovala. Ďalšie splátky potrebuje na financovanie takmer výlučne iba tých nutných (MMF a SB) a na chod administratívy.

Základné právne a ekonomické posúdenie:

Podľa rejtingových agentúr by Ukrajina nemala mať žiaden prístup k bežnému financovaniu svojho dlhu. Ak áno, výnimočne by mohlo ísť o špekulatívny kapitál s úročením niekde v rozpätí 15-30 percent. Splatnosť by bola nastavená na mimoriadne krátke obdobie (dôvod vojna) a vyžadovali by sa výnimočné garancie (napríklad záložné právo na pohľadávky z prepravy energetických nosičov).

Tieto parametre žiadna doterajšia tranža peňazí s názvom “pôžička” EÚ podľa dostupných informácií nespĺňa.

K obsahu pojmu “pôžička” za uvedených ekonomických podmienok:

Právny úkon, pri ktorom veriteľ posiela dlžníkovi peniaze a objektívna realita nenapovedá, že by mohlo dôjsť niekedy k splateniu ani po lehote splatnosti, sa nazýva DAR.

V prípade, že štát alebo viacero štátov z únie posiela peniaze inému subjektu, ktorý súťaží svojimi produktami na území veriteľského štátu, sa nazýva štátna podpora/subvencia/dotácia. Tá má dokonca vlastnú právnu úpravu. A tá úprava odlišuje minimálne podporu dovolenú a nedovolenú.

V prípade, že si štát v EÚ požičia na bankovom trhu pre štát, ktorý si na trhu požičiavať nedokáže a garantuje za neho splatenie a dopredu vie, že ide o dar, je na zváženie, či sa predstaviteľ štátu, ktorý za takúto schému hlasuje za členský štát nedopúšťa niektorého z trestných činov. Napríklad subvenčný podvod alebo porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a/alebo zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Akýkoľvek altruizmus, omyl v pohnútke (motív), nezbavuje páchateľov viny. Môže ovplyvniť kvalifikáciu alebo výšku a druh ukladaného trestu.

Na Slovensku sa momentálne nachádzame v stave pretrvávajúceho rozkladu právneho štátu, preto si tento koncept nechávam skôr pre akademickú obec na zamyslenie. Kde niet žalobcu, niet sudcu. Niekde tam sa momentálne nachádzame. Ak by som neveril, že sa to niekedy v budúcnosti nezlepší, išiel by som robiť niečo iné.

Nejdem čitateľa otravovať spomínaním foriem trestnej súčinnosti ani dobrovoľným upustením od trestného činu a jeho následkami ani momentom vzniku následku. To by bol článok pridlhý. Takto stačí.

Tento článok si tu uchovám “na pamäť” pre budúce generácie.