Prokuratúra sa (údajne) zobúdza

Neskoro.

Mala sa prebudiť v začiatkoch polarizácie spoločnosti. V novembri roku 2020. V podstate mešká bezmála päť rokov! Je teda v mojich očiach spolupáchateľom. Keď mala konať ex offo, aj na podnet, prižmúrila očko, ba aj dve.

Peter Schutz, komentátor denníka SME. Opäť nejako prešiel cez rozum aj ruky šéfredaktorky. Alebo je tam chránenou srnkou, alebo ho ignorujú a nik tie jeho stĺpce už nečíta. Veru mal by.

Tomuto pánkovi sa už prepiekol výrok, že neočkovaní majú kvičať ako svine na bitúnku, dokonca zopakoval, že si za tým výrokom stojí a ešte čo to agresívne priložil. Za pokrik človeka na inej strane barikády “rúška dole” sa OČTK smelo činili. V Lidli naskákalo Hamranovo komando na ľudí bez rúšok tak, že z toho bol napriek videu, ktoré preukazuje opak, útok na verejného činiteľa. Hamran deň pred zásahom aj prezradil, čo plánuje. A aj to dodržal. Toto všetko však treba pričítať sústave prokuratúry, kde ručnú brzdu drží pevne v ruke generálny prokurátor s námestníkmi.

Pán generálny prokurátor. Trestné právo plní bez ohľadu na politickú korektnosť preventívnu funkciu. Nepotrestaní páchatelia často dostávajú krídla a pre absenciu trestu alebo aspoň prejednania veci otestujú hranice NOVÉ. To platí po tisíce rokov. A tak sa logicky z kvičiacich svíň stala dehumanizácia. Aj dehumanizácia pozná svoje ďalšie stupne “skloňovania”. Závisí od toho, či Vám je bližšia komisívna alebo omisívna forma konania.

Zdroj SITA.

A redakcia sa dištancuje. Čo je zrejme dôkaz, že p. Schutz si môže písať, čo chce a korekciou redakcie to neprechádza. Smutné. Pritom dobre vedia, akým agresívnym a podnecujúcim podtónom jeho stĺpčeky pracujú s čitateľmi. Dlhodobo. Tu už teda ospravedlnenie akosi stačiť nemôže (ale je dobré, že redakcia vníma vážnosť situácie).

SME (p. Holinová) dokonca predvádza v naoko ospravedlňujúcom a zľahčujúcom článku učebnicový príklad “ačohentizmu”. Pevne verím, že si to prečítajú aj páni Horák so Šnídlom a ako odborníci na tento novotvar ho náležite v inom médiu kriticky okomentujú (TU). Prepokladám však, že im v tom politická korektnosť zabráni.

Trestné právo, keď ustúpi politike, slúži aj ako právna komparatistika. Ohýba totiž zaužívanú prax. A to je niekedy zlé pre reputáciu OČTK. Nazvime to zrkadlom. Byť D. Bombicom, už kričím. Ale nie som. Antisionista (pokiaľ mi je známe, nie antisemita) vs. Schutzovo nabádanie na agresivitu na verejnosti (nejdem riešiť, či slovnú alebo fyzickú, ale mnoho ľudí si ju v praxi ako fyzickú vyloží a nebudú žiadať SME o písomné výkladové stanovisko pred ručným aktom dehumanizácie s pomôckami alebo bez). Určite mal na mysli tú druhú-fyzickú, ale na komparáciu postačí aj tá prvá-slovná. Za mňa môžu byť čisto teoreticky na tom obaja rovnako: Schutz aj Bombic (neviem detailne posúdiť). A u toho t.č. na slobode hrozí evidentne väzobný dôvod podľa písm. c). Ako dôkaz by som paradoxne použil predošlé články denníka N a denníka SME o D. Bombicovi o tom, prečo má byť pre spoločnosť nejaký agresívnejší perohryz nebezpečný.

OČTK sa zapotia. Ako naložia s jedným, budú musieť aj s druhým… Inak to verejnosti nevysvetlia.

D. Bombica sa ja osobne nezastávam. Kvitujem mu plandemickú odvahu, podporu petícií a kľúčových podaní, a za to mu patrí vďaka a tam to za mňa končí. Doxxing je za hranou. Podľa mňa aj zákonnou. Písal som o tom osobitný blog. Antisionizmus vnímam iba ako nesúhlas s politikou Izraela a nemôže patriť medzi extrémistické trestné činy. Bodka. S dovetkom, že jeho obvinenia mi nie sú podrobne známe.

Uvidíme, kam toto “podnecovanie” nakoniec dospeje.

Pre mienkotvorných perohryzov v denníkoch odporúčam zopakovať si jednu starú ľudovú múdrosť:

Vo víne je vraj pravda. Len si nie som úplne istý, či aj v tom krabičkovom…