Novela ústavy SR

Alebo ako poslanci mali zabezpečili päť minút po dvanástej štátnu suverenitu a vyhli by sa v podstate hotovej integrácii do Európskej monarchie.

R. Fico je (bol) lišiak. V návrhu na pripomienkovanie odbornej verejnosti bolo uvedené, že právo SR bude mať prednosť pred sekundárnou legislatívou EÚ. Vtedy som mu v duchu gratuloval. Ostávame v únii, ale jediní sa nebudeme musieť riadiť ich sekundárnou legislatívou. Ak nebudeme chcieť. Koza celá, vlk sýty. Tým pádom máme voľné ruky s výhodami členstva. To všetko BY zabezpečila novela, ktorá by sa na poslaneckom trhovisku predávala ako balada o dvoch pohlaviach alebo hrádza proti progresivizmu. To všetko bol pôvodne balast, blaf, obal. Malo ísť o právnu suverenitu. A ja som to čítal a v duchu sa tešil. A aj držal palce.

Prednosť vnútroštátneho práva pred sekundárnou legislatívou BY bol gól. Do vinkľa zo 40 metrov. Niečo v štýle, prehrávame o 5 gólov, je tri minúty do konca, dajme si ešte o víťazný. Tak a dali sme.

Lenže udialo sa iné. Odhlasovali sme si akýsi podivný kompromisný paškvil. Máme suverenitu len v niektorých vybraných otázkach, ostalo tam čarovné slovíčko “predovšetkým”, ktoré materiálne jadro v rukách aktuálneho zloženia ústavného súdu vyloží, ako sa jeho zmluvným externým poradcom s príklonom k istej politickej strane zažiada.

Zázrak suverenity sa teda nedeje, trháme bičík ako v Pachovi, podávame ho únii so slovami: nahaj tak, veď pán už vie, ze čo ma bije…

Som sklamaný. Veľmi. V tomto znení to ani s tým WHO nevydá. Aj keď z toho to WHO priam kričí. Bude sa to implementovať cez úniu práve tou sekundárnou legislatívou. Dovi, dopo.

Dovrzali ste to rovnako, ako s tou hotovosťou. Ten lišiak je preč. Škoda.

Toto bolo len dvorenie KDH im ľúbivou témou a niektorým konzervatívcom z tzv. katotalibanu. Ak dnes potrebujeme v ústave definíciu muža a ženy, alebo vyslovene progresívne ustanovenie, že ženy a muži majú zarábať rovnako, zajtra tam budeme potrebovať priložiť aj mnoho dnes bežných termínov. Stačí, aby ich progresívci začali krútiť a ľudia blbnúť. O desať rokov bude možno ústava SR hrubá ako lexikon kúziel v Saxane. Lebo zopár ľudí celkom slušne blbne a zopár ľudí si myslí, že ak to bude v ústave, blbnúť prestanú. Neprestanú. Vtip je v tom, že rovnosť príležítostí a nerovnosť v talente sú kľúčové na trh práce. Nie nútené dorovnávanie. Obyčajná diskriminácia je to, čo ľudí po veky vekov poháňa v napredovaní. Žena má zarobiť na trhu práce viac vtedy, keď je lepšia (vzdelanejjšia, skúsenejšia, produktívnejšia…) v tom, čo robí, ako jej konkurent. Nemá zarobiť rovnako iba preto, že je žena. A to platí aj naopak. Toto je progresívny (ekonomicky deštruktívny) model myslenia.