2 rozdielne svety

Dnes som mal príležitosť navštíviť akciu o fotení a fotografii v bratislavskom Ružinove.

Zaujali ma dve témy. Jednu prednášal fotograf pre časopis .týždeň a druhú fotograf Denníka N. Povedal som si, že základom porozumenia názorovej skupine, ktorá sa tak ostro angažovala na poli cenzúry za posledné roky, je vypočuť si ich názor bez zasahovania do toku ich myšlienok. Zaujímavé bolo, že ma na akcii nikto nespoznal. A to bolo pre moje nerušené pozorovanie výborné.

Čo zaznelo?

Fotograf časopisu .týždeň sa najviac vytešoval fotkami z Gay Pride. Ako fotografa ho zaujala farebnosť. Mňa však zaujímalo nastavenie jeho mysle. A tomu som začal rozumieť pri dvoch momentoch.

Prvý moment nastal, keď povedal, že po dúhovom pochode bol pozvaný na detskú akciu, kde sa nachádzali deti vo veku 6-8 rokov a on považoval za vhodné, ukázať im fotky z akcie Gay Pride. Ale že tam bol organizátor farár z Trnavy a tak nemohol ukázať všetky. Nechcite vidieť, čo by znamenalo tejto skupine ukázať všetky fotky, ktoré sme my videli na dnešnej akcii. Toto bol prvý “kultúrny” šok pre morálneho konzervatívca.

Druhý moment. Na oboch prednáškach sa vždy všetko točilo okolo prísne polarizovanej politiky. Ako z veľkej knihy. Pri fotografovi .týždeň diváci dostali vhľad na politika R. Fica, ktorý bol samozrejme fotený odspodu do tmy a tak, aby vyzeral hrozivo a mal tmavé kruhy pod očami. Niečo na štýl starej verzie upíra z Nosferatu. Komentáre kopírovali fotografiu. Ukazoval babky pri MDŽ v dávnej minulosti a v neďalekej minulosti a povzdychol si pri výsledku volieb. A zas sme sa nedozvedeli nič o technike fotenia, ja by som bol aj za.

Títo ľudia žijú politikou. Ešte aj fotograf. A naozaj veria tomu, čo hovoria. Ľudia si prišli popočúvať niečo o fotke, ale ešte aj v tej ateliérovej fotke .týždňa sa musel objaviť biznis profil syna majiteľa Esetu, p. Zajaca mladšieho. Dozvedeli sme sa viac o tom, že sa vracia na Slovensko ako to, akú techniku fotenia použil. Výber tém bol prísne politicky korektný. Ale to už je asi skôr ich nacvičený podprah.

Druhý zážitok s fotografom z Denníka N bol ešte zaujímavejší.

Tam som sa dozvedel, že všetkých zamestnancov spája názorová rovnorodosť, neskôr som pochopil, že na politickej báze. Rovnaké pozitívne persóny a rovnaké aj tie negatívne. Spoločný nepriateľ spája. Bez toho by to zrejme nešlo. Názorová rovnorodosť je zároveň karmickou, resp. energetickou rovnorodosťou. V našich končinách sa hovorí: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.

A opäť, človek, čo čakal informácie o fotografii, technike atď., dostal najprv zdĺhavú a zamotanú informáciu, prečo Denník N nie je platený spoločnosťou Eset. V poriadku, ľudia čakajúci na dáta o svetelnosti objektívu ostali zas a znova sklamaní.

A potom to prišlo. Pán porozprával zážitok z fotenia v skafandri v nemocnici počas plandémie. Keďže mal obavy z nákazy, šupol celú sadu techniky na dlhé týždne do skrine so slovami “nech ten bacil vyhynie”. A vtedy som pochopil, prečo tejto skupine netreba o účinnosti prekrytia horných dýchacích ciest nič vysvetľovať. On to totiž myslel úplne vážne. A tam je pes zakopaný. Viera, ktorú netreba overiť a nejaký overený zdroj, o ktorom všetci z komunity povedia, že je overený, a preto netreba nič overovať ani čítať. Skratka. Nadpis a nálepka “overené” vždy stačí.

Zamestnanci bývalého mainstreamu teda dezinfikujú kontaminované veci dlhodobým “pobudnutím v skrini”, ktorá asi nemá certifikáciu laboratória BSL-4 alebo 5. A aj by som sa bol býval zasmial, keby som si nespomenul na prvú dnešnú prednášku s fotkou muzikanta v rúšku s dovetkom fotografa, že vtedy na začiatku korony to bola super fotka, lebo rúška nikto nenosil, ale teraz je to už normálna vec a nosia ich všetci. Teraz? Všetci? Naozaj? Paralelná realita. A hlboká a sladká nevedomosť bez potreby zmeniť to.

Čo som zistil?

Títo ľudia žijú jednoducho vo svojej paralelnej realite, v úniku. A nie je to v žiadnom prípade o žiadnom IQ. Skôr je to podobné, ako keď stádo srniek vybehne z lesa do mesta a navzájom sa posmeľujú, že sú ešte furt v lese, len stromy majú betónovú farbu. Lebo to povedal starý srnec, ich overený zdroj. S odstupom času už meno starého srnca nikto nepozná, čo nevadí, lebo sila a pravdivosť myšlienky je verifikovaná jej neustálym opakovaním.

Pochopil som však aj všeličo iné. Prečo cenzurujú a odmietajú diskusie s názorovou opozíciou.

Predstavitelia tejto paralelnej reality potrebujú mať VŽDY pravdu a komunikujú takým spôsobom, že sa opakovane utvrdzujú medzi členmi svojej komunity, že tú pravdu teda majú naozaj stále, a že iná alternatívna nikdy neexistovala a existovať nebude. V hlbokom vnútri ich však trápi myšlienka, že sa im môže zrútiť celý svet, ak by tú pravdu z akéhokoľvek dôvodu nemali. Preto ich nevidíme v argumentačne otvorených diskusiách a skôr sa uchyľujú k nálepkovaniu a zosmiešňovaniu názorových oponentov. O svojej pravde zásadne diskutujú len v rámci svojej názorovej skupiny. Dôkazom je napríklad relácia Hovorme spolu z 28.20.2021, ktorá mohla zastaviť neblahé následky očkovania mRNA látkou. Lenže vládni odborníci odmietli alebo jednoducho nereagovali. A pritom ich bolo všade plno. Kým nemali oponenta.

Pri tejto relácii už však musel zasiahnuť niekto úmyselne. Toto nebolo o viere. Zasiahla istá externalita, ktorá ostala v panike. A skoordinovala všetky médiá. Bol ohrozený plán.

Vráťme sa však k názorovej skupine. Členovia tejto názorovej komunity žijú takmer výlučne politikou. Vždy a všade. Potrebujú politického nepriateľa. Doma aj vo svete. Sú striktne politicky polarizovaní. Ešte aj pri odborných témach, kde sa od nich žiadna politika neočakáva (napr. o fotení). Aj keď sa dostanú do prostredia, kde nemajú 100-percentnú názorovú podporu, ale nevedia o tom, konajú už podvedome ako vo svojich komunitách, t.j. politicky. Politicky korektne. Podľa zvyčajných pravidiel komunity. Od publika vyslovene prosebne žiadajú potvrdenie toho, čo hovoria.

Tomu, čo hovorí ich komunita, zásadne veria. Preto sme počas plandémie počúvali aj od formálne vzdelaných ľudí vyjadrenia typu “veriť vede”, čo je v podstate len ďalší oxymoron tejto doby.

Dnes som pochopil aj to, akú psychologickú metódu používa táto komunita na dosiahnutie svojich politických cieľov. A to je oveľa vážnejšia téma.

Volá sa Astroturfing. Je vhodné jej však venovať samostatný článok, pretože až pri pochopení tejto metódy a jej historických koreňov, získate nadhľad nad mnohými vecami, ktoré sa za posledné desaťročia udiali a dejú. Práve aplikovaním tejto metódy z externého prostredia sa vo voľbách masa kaviarenských filozofov do 40 rokov v Bratislave podvedome rozhoduje.

A ešte, aby som bol objektívny.

Niečo podobné je vidieť aj v tzv. alternatíve. Začala sa nesmierne radikalizovať a napriek tomu, že navonok odmieta polarizáciu sa stáva polarizovanou a prejavuje oveľa viac nenávisti voči oponentom, ako je potrebné. Rozumiem, že sa cíti mnoho ľudí podvedených, nespravodlivo potrestaných, zneužitých, citovo zranených a podobne. Je to tak. Mne samému nakladali za desiatich, viem, čo to je. Použili na mňa metódu procesného zahltenia, útoky falošnej alternatívy a mnoho ďalšieho. A to obdobie je za nami. Bolo náročné.

Za tým, že je mainstream bývalý hlavný prúd, si stojím. To potvrdili posledné voľby. Ale ak má alternatíva ambíciu byť novým mainstreamom, na to má ešte na hony ďaleko. Ničiť je ľahšie, ako tvoriť. Kritizovať je ľahšie ako objektívne informovať. Chce to zmenu prístupu. Alternatíva to má ľahšie, ako bývalý mainstream. Ten sa už totiž do objektívneho informovania vrátiť nedokáže. Herné pole je uprázdnené.

Akú zmenu však chce priniesť ľuďom taká alternatíva, ktorá sa chce prioritne mstiť názorovým oponentom, nálepkuje a nadáva? Spravodlivosť a pomsta nie sú rovnaké kategórie. Nikdy neboli. Zamyslite sa nad tým. Hnev je zlý radca. A herné pole je stále uprázdnené.

Slovensko je z akéhosi dôvodu výnimočné. Nezaslúži si byť polarizované, zaslúži si byť vzorom pre ostatných v regióne. Polarizácia je v plnom prúde a bývalý mainstream v ňom zohráva hlavnú úlohu. Kovid, očkovanie, LPGTDI, vojna, materiálne jadro ústavy, migrácia, voľby, (ne)menovanie vlády. Všetko sú to cielené provokácie. Externality. Občan sa ocitol vo vojne. A proti nemu stojí niekto, kto sa skrýva za štát. A ten niekto chce, aby to vyzeralo, že proti sebe stoja dve skupiny občanov. Aj keď to nie je pravda.

Vyriešiť to môže zákon o zahraničných agentoch (viď FARA). Zrkadlo…