Zrkadielko, zrkadielko

V Denníku N sa objavil jeden nádherný článok (link TU). Ten článok ukazuje jediné. Že niektorí ľudia sa na tému diskriminácie pozerajú výlučne optikou politickej preferencie. Veľmi sa mi to páči. Predstavte si, že by toto zaznelo počas rokov 2021-22.

Poďme na to.

Keď vláda Igora Matoviča pritvrdzovala v segregácii obyvateľstva, objavovali sa na margo režimov OTP, ktoré inak nemali žiadne vedecké opodstatnenie, rôzne, najmä recesistické nápisy na vchodoch do prevádzok. V máloktorých však došlo aj k reálnemu obmedzeniu. Šlo skôr o tie nápisy ako poukázanie na to, že to, čo vláda stvára, nie je tak úplne s kostolným poriadkom. A nielen s tým.

A tu ľala, toto (v kontexte, že v kaviarni neobslúžili dvoch jútuberov z opačného politického/názorového brehu):

Akoby to vytiahla z blogu akw, len z inej doby, po rokoch. Ale vtedy to bolo nazvané mnohými z toho “ich” brehu tuším “diabolské”. Dnes je to naoko diskriminácia ako prevencia pred diskrimináciou. Excelentné!

Poďme ďalej. Vyjadril sa aj expert, ktorý vtedy predsedal Súdnej rade SR. Oficiálny odporca nenosenia rúšok, ktorý ich však podľa fotiek mimo svetiel kamier nenosil, aj keď podľa Mikasa mal…

Žiadna sankcia pre podnikateľa. Dokonca sa posudzuje primeranosť, čo za doby kovidovej bolo všeobecne jedno veľké tabu. Vyhlášky boli nedotknuteľné (a hlavne nepreskúmateľné z pohľadu práve primeranosti obmedzení, ich logičnosti, legality a legitimity). Vykonať znalecké dokazovanie práve k primeranosti (asymptomatický prenos ochorenia) dotyčný odmietol. Nuž, keby sa uplatnila zásada podľa seba súdim teba, možno by aj taký sudca Dalibor Miľan nebol v danom čase nijako sankcionovaný. Alebo sa mýlim?

Denník N urobil svoju prácu samozrejme dobre, pridal aj reakciu z opačného brehu (p. Bahna zo SAV), čím sa zachovalo zdanie vyváženosti novinárskeho článku.

A tak keď sa obzriem retrospektívne, opäť si spomeniem na záverečnú scénku z Černých barónov. Kde sa major Terazky pýta vojína Kefalína, čo si predstavuje pod takým slovom “absurdní”. A aj by som sa smial, keby to nebolo smutné.

Zjavne to vyzerá tak, že naše staré mamy mali pravdu, keď tvrdili, že jediné miesto, kde sú si (za života) všetci naozaj rovní, je toaleta.