WW3, plazivá eskalácia

1. Orbán prehral.
2. Blízky východ nemá mier.
3. Izrael hrozí Turecku.
4. Čína sa dohaduje s tchajwanskou opozíciou.

Toto všetko spôsobuje, že sa predikovaný vektor udalostí smerujúci k WW3 nijako nezmenil.

Orbán prehral. Maďarskí voliči boli právom nasrdení. Samotná téma mieru nestačila. Dôvody, pre ktoré utrpel takú výraznú prehru sú tie isté, akými trpí slovenská vládna moc. Nie, nie je to nejaký neidentifikovateľný “liberalizmus”, je to úmyselná preferencia dokonalej symbiózy vládnej moci a oligarchie na štýl spolužitia zložiek lišajníka. Mykobiont a fotobiont. Názov toho lišajníka je “Vlastnou hlavou” a jeden bez druhého sa tvári, že by nedokázal existovať. Možno by naozaj existovať nemohol. To neviem posúdiť.

Na toto politicky zomrel Viktor Orbán a toto je štýl, ktorý roky kopíruje slovenská vládna moc s výhľadom iného výsledku. Lenže toto nie je kvadratická rovnica a má v definičnom obore iba jeden jediný výsledok. Rovnaký. Píšem to asi po 50ty-krát, ale problémom je prikrmovanie vnútorného kruhu z verejných zdrojov a zjavná bezmocnosť OČTK v tomto smere. Je to perpetuum mobile, lišajník. A toto ľuďom vadí. Už to nie je o tom, že v jednom košiari sa premiestňujú ľudia medzi politickými stranami a výsledok je zhruba rovnaký. Už to je o tom, že sa vytvára markantná skupina voličov vládnych strán, ktorí voliť nepôjdu. Bude to forma protestu. Proti lišajníku. A je to natoľko extrémne, že časť voličov si vyberie “druhú stranu”. Nejakú jej miernejšiu formu.

V Maďarsku ľudia večer držali v rukách fakle. Asi to nebolo o mrazivom počasí. Bol to signál. Tak ďaleko to Orbánov uzavretý kruh dotiahol. Prikrmoval sám seba. Rekurzia. Ani kosti nehodil pre psov pod stolom.

Vance tu bol a vie, že Fico bez Orbána rétoriku neudrží. Hlavne po tom, čo sme v minulosti videli na vlastné oči. Pre domáce publikum sa hrajú ľudovky, pre Brusel tvrdý rock. Keď príde na hlasovanie, zlomíme sa. Bude stačiť pohroziť zastavením eurofondov. Povedia, že tu nemáme právny štát a ešte paradoxne budú mať aj pravdu. To ohrozí huby v lišajníku. Na to treba postavu štátnika, ktorou slovenská politická scéna dnes nedisponuje. Fondy alebo suverenita? Vždy zvíťazia fondy.

Zaslanie 90 miliárd z EÚ na Ukrajinu bude podľa mňa znamenať istú vojnu v Európe. Slovensko sa síce k tomuto daru v tieni Maďarov pomerne jasne vymedzilo a táto transakcia zrejme priamo nezaťaží slovenský rozpočet. Ale! Bez Orbána tie peniaze pošlú. Neviem, či existuje vôbec teoretická šanca, že by vládne strany v SR prezreli. Budú hovoriť o mieri, to je ľudovka pre plebs, ale na base nám v Bruseli naši vlastní zahrajú ONA (Válku) od Landu.

Československí zbrojári zarobia parádne. Tlak a vrtenie húb v lišajníku budú enormné. A nakoniec takmer isto prevládne chuť na “vatu” a slovo mier sa zmení na slovné spojenie “mier presne”.

Koľko myslí ľudí v rezonancii je potrebných na zmenu vektora historických cyklov? Číslo nepoznám, ale s istotou viem, že sme ho nedosiahli.

História sa opakuje, lebo ľudské povahy sa nemenia.

Prebytok zjavne prebúdza potrebu viesť vojnu. Mať viac. Vojna prebúdza túžbu pripomínať si jej zverstvá na 3 generácie. Po smrti posledného pamätníka vojny sa pomaly prebúdza potreba viesť vojnu. Chcete, aby Vaše deti boli pamätníkom? Ja nie. Ani živým, ani mŕtvym.

Už vidíte ten zlatý vek? Lebo ja vidím len presuny ton zlata. A kapitálu. Preč z budúcich vojnových zón. (Aj) preč z EÚ…

PS: mimochodom, aj za nevyšetrenie plandémie môže mykotická zložka lišajníka. A aj to v najbližších voľbách zaváži. Ľudia vedia, vláda vie, že ľudia vedia, ľudia vedia, že vláda vie, že ľudia vedia. A nič…