Treba upratať vo vede

A to hneď.

Takú dlhú plandémiu sme si zažili práve preto, že sa veda spreneverila svojmu účelu. Plandémia a jej menežovanie boli prejavom krízy etiky a morálky nielen vo vede, ale aj interdisciplinárne. Identifikovala choré miesta v spoločnosti a ukázala pravdu v plnej nahote. Kto pôsobí alebo pôsobil vo vedeckom prostredí prípadne vo vysokoškolskom prostredí v rámci doktorandského štúdia vie, že veda stagnuje. Nerozvíja sa. Stala sa primárne biznisom. Základné platy sú nízke. Kto nepublikuje, nemá granty. Kto chce granty, hľadá skratky, ako publikovať veľa na úkor reálneho výskumu, skôr teoreticky a kompilačne, často sa uchyľuje k plagiátorstvu, z čoho nemôže nikdy vzniknúť kvalitatívny vedecký posun potrebný pre rozvoj spoločnosti a kvalitu života v spoločnosti. Vytvárajú sa ustálené publikačné tímy (aj medzi rôznymi fakultami kvôli potrebnému bodovému zisku z publikácií), ktoré produkujú najmä tzv. “publikačnú hnačku” (viac o tomto fenoméne TU). Týmto organizovaným spôsobom sa na Slovensku následne produkujú nezaslúžené vedecké tituly PhD., doc., ale aj prof.

Plandémia ukázala v plnej nahote aj to, že niektorí plagiátori sú priamo vyberaní médiami ako naslovovzatí odborníci a ich názory prezentuje ako mienkotvorné.

Ak by veda fungovala ako má (a vedci si hľadeli svojej práce, ako majú), nebola by žiadna plandémia a tá by zasa nespustila ekonomické problémy, ktoré si práve všetci zažívame.

Najlepšie je to však vždy ukázať na príklade.

V rámci prostredia Slovenskej akadémie vied je takýchto príkladov mnoho. Ale keďže momentálne rezonujú najmä ekonomické témy, skúsme sa pozrieť práve tým smerom.

Napríklad taký RNDr. Viliam Pálenik, PhD., h.doc. (link na profil TU).

Ako odborníka ho pretláča TASR, TA3 alebo denník Pravda (TU, TU alebo TU).

A keďže práve rezonuje potreba realizácie zmien v RTVS, je namieste upriamiť pozornosť aj na jeho výstupy v tomto médiu (TU, TU).

V januári 2020 vydala Etická komisia EÚ SAV stanovisko, ktorého podstatnú časť publikujeme (ktokoľvek si ho môže dožiadať prostredníctvom infozákona):

Etická komisia SAV preskúmala odvolanie pána doktora s takýmto výsledkom:

Keď si bežný človek uvedomí, že v období, kedy zasadala Etická komisia, boli významné politické funkcie Slovenskej republiky obsadené usvedčenými plagiátormi, natíska sa otázka, či nie je dobré okrem zmien v mediálnej oblasti začať od základu riešiť zmenu v slovenskej vede, v prvom rade zásadným spôsobom zmeniť vzťah podmienenosti získavania grantov produkciou nekvalitnej publikačnej činnosti.

Hrozí totiž napríklad to, že keď sa raz zavedie tá “úžasná umelá inteligencia” napríklad pre oblasť zdravotníctva a začne získavať poznatky z databáz publikovaných prác, môže sa stať, že bude tápať v databáze, kde až 95 percent prác v lepšom prípade nevykazuje žiaden posun, sú plagiátmi, v horšom prípade sú postavené na fiktívnych výskumoch. Ak pacient zomrie, kto ponesie zodpovednosť?

Vážení predstavitelia vlády SR.

Zapracujte na bezodkladnej výmene vedenia SAV a začnite zodpovedne dumať nad mechanizmami jej rekonštrukcie. Čaká vás aj iná ťažká práca vo forme spätnej verifikácie celej publikačnej činnosti slovenských vedeckých pracovníkov so zameraním na posledných 30 rokov.

Snáď sa to ešte opraviť dá. Pevne v to verím.