Quo vadis, Gaza?

Nepodpísané prímerie. Správa z dnešného rána. Pomerne zdecimovaný Irán si ešte chcel narýchlo zachovať akú-takú tvár, tak vyrobil divadlo s útokom na americkú základňu Al-Hudejdá v Katare. Samozrejme starými raketkami a s notifikáciou. Aby náhodou, keby náhodou. A do poslednej minúty tzv. prímeria vypálil ešte zopár pozdravov smer Izrael. Keďže Izrael dopady rakiet mediálne prudko cenzuruje (a ich PVO významne zlyháva), rozsah škôd nepoznáme.

Trump si spôsobom jemu vlastným neodpustil zošmieňujúce poznámky smerom k iránskemu útoku na Al-Hudejdá, ale toto všetko museli Iránci po návšteve Moskvy prehltnúť.

V.V. Putin sa verejne vyjadril, že v Izraeli žije 2 milióny Rusov a ľudí z bývalého ZSSR. Takže mu aktívna zápletka v iránskom dobrodružstve nevyhovuje.

V tom istom vstupe povedal, že Rusi sú na prvom mieste, pomoc Iránu na druhom. Tým je všetko vyriešené, Trump si vydýchol a keďže ho už možno považovať za medzinárodného zločinca po viacnásobnom porušení Charty OSN, môže konečne dostať Nobelovu cenu za mier.

Izrael mediálne vyhral 12-dňovú vojnu, ktorú ale reálne nevyhral. Iránsky teokratický režim sa môže už bez mediálneho humbuku začať rozkladať (čo bol primárny cieľ celej tejto epizódy), keďže odpoveď Iráncov bola ako tretí výluh čierneho čaju a obyvatelia Iránu to vidia. A to bez ohľadu na to, či “prímerie” bude trvať tri hodiny alebo štyri dni.

Hormuz sa (zatiaľ) neuzavrel a Irán bude nútený k silnej afinite k Číne.

A čo je najpodstatnejšie? To, čo nebolo vypovedané. Ani Trumpom, ani Putinom, ani Netanjahuom.

Ale povedal to minister financií Izraela Smotrich. Ostentatívne sa vyjadril, že je čas vrátiť sa ku Gaze.

Vymaľované. Depopulácia Gazy bude pokračovať. Trump zrejme dostane svoju nobelovku za služby neokonom a ľudia budú naďalej zbytočne a bez väčšej pozornosti médií umierať.