Na polceste k slobode?

K nálezu Ústavného súdu k podaniu ombudsmanky.

Médiá hlavného prúdu a aj stránka ombudsmanky sa venovali tej menej podstatnej časti nálezu Ústavného súdu SR. Všetci sa zamerali na zrušenie tzv. externej karantény, čo je síce fajn, najmä pri pohľade na obrázky z Austrálie, výstavby karanténnych komplexov v UK, resp. prerábaní Walmartov v USA na karanténne zariadenia. Istá obava je namieste. Každopádne toto u nás jednoducho nebude.

Slovensko sa mení na slobodnú krajinu najmä kvôli inému. Iste ste si všimli nesúlad tzv. omnipotentnej kompetencie hlavného hygienika ustanovovať čokoľvek, čo uzná za vhodné. A to je neskutočný prelom. Nižšie vysvetlíme prečo a zároveň navrhneme, ako tento začínajúci stav slobody udržať a prehlbovať.

Zatiaľ postačí toto:

Ústavný súd vyslovil nesúlad §48 ods. 4 písm. aa) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia s ústavou.

Podľa § 92 zákona o ústavnom súde


dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu, ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily, v zbierke zákonov strácajú účinnosť aj príslušné vykonávacie právne predpisy vydané na vykonanie tohto právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia.“

Práve skončil život zopár vyhláškam. Postrehli ste to v médiách? Nie? Všetko, čo sa odvoláva na písm. z), neskôr aa) po vyhlásení nálezu v zbierke zákonov už nie je účinné. Asi preto sa nekontroluje OTP v MHD. Lebo na to nie je právny základ a nemá ho kto nariadiť. Kto ho bude kontrolovať, koná protiprávne.

Čo sa udialo. Najprv tlačová správa ombudsmanky.

https://www.vop.gov.sk/t-tna-karant-na-je-nepr-pustn-m-z-sahom-do-osobnej-slobody

Ako rozhodol Ústavný súd o kompetencii MZ, ÚVZ a RÚVZ?

Ústavný súd uviedol, že každé obmedzenie základných práv musí byť dostatočne jasne vymedzené v zákone. V prípade široko koncipovanej právomoci ministerstva, ÚVZ a RÚVZ prijímať akékoľvek opatrenia, táto podmienka nebola splnená. Preto Ústavný súd zrušil oprávnenie, ktoré pribudlo novelou z októbra minulého roka.

V podstate verejná ochrankyňa práv sa vyjadrila rovnako, ako sme to napísali v blogu:

https://akw.sk/pravo/raz-a-navzdy-k-vseobecnej-zavaznosti-vyhlasok-uvz/

Vlastne tentokrát ústavný súd rozhodol tak, že takmer úplne skopíroval to, čo sme tvrdili. Niežeby nás to výrazne tešilo, bolo to koniec koncov učivo prvého ročníka na právnickej fakulte.

Ústavný súd vlastne vyjadril toto:


V rozpore s ústavou sú taktiež ustanovenia, podľa ktorých ministerstvo zdravotníctva alebo úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďujú ďalšie „opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas“. Podľa ústavného súdu ide o nesúlad s ústavnými normami zakotvujúcimi požiadavky na určovanie medzí základných práv slobôd.   

My sme už dňa 10. júna 2021 napísali toto (zrušené písm. aa) je vlastne pôvodné písm. z) podľa nášho stanoviska):

Prakticky každá vyhláška ÚVZ SR vytvorená počas núdzového stavu a samozrejme aj počas súčasnej mimoriadnej (krízovej) situácie bola vydaná podľa právne závadného § 48 ods. 4 písm. z) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“), ktorý ustanovuje:

„Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú:

z) ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.“.

Podľa § 59b zákona o ochrane verejného zdravia sa uvedené „ďalšie nevyhnutné opatrenia“ nariaďujú všeobecne záväzným právnym predpisom, t. j. vyhláškou, ktorá má v hierarchii právnych predpisov nižšiu silu, než bežný zákon.

Je tu viacero ústavných a aj zákonných lapsusov, ani nevieme, z ktorého konca by sme začali a tak to napíšeme zhutnene takto (aktuálna pozn. autora: nech sa milý čitateľ nehnevá, ale to, čo tu nadeľuje zákonodarca aj Ústavný súd je v histórii Slovenskej republiky niečo výnimočné, výrazne entropické a pomerne ťažké pochopiť aj pre právnika s istou praxou v legislatíve):

  1. Predovšetkým v zmysle čl . 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR mimo iného štátne orgány môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom vynucovať možno iba zákon uloženú povinnosť, t. j. takú, ktorú zákon pozná aj po obsahovej stránke; obsahovú stránku povinnosti nemožno „zveriť“ na „dotvorenie“ a už vôbec nie na „vytvorenie“ do podzákonného predpisu.
  2. § 48 ods. 4 písm. z) zákona o ochrane verejného zdravia žiadnu vecne vymedzenú povinnosť neustanovuje, medze sú dané len nejakými vágnymi pojmami „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas“, čo ale nie je vecné vymedzenie povinnosti,  t. j.  absolútne absentuje vecné vymedzenie (vecný spôsob) konania štátneho orgánu, t. j. je ponechané úplne na ľubovôľu hlavného hygienika, aké iné nevyhnutné opatrenia, než ktoré sú v zákone výslovne ustanovené, použije a vydá vo forme vyhlášky; tým hlavný hygienik núti právne subjekty konať takým spôsobom, ktorý nie je v zákone ustanovený (nie je v zákone vecne vymedzený); podotýkam, že ustanovenia čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR sú priame výkladové ustanovenia v právnom živote, ktorými je povinný riadiť sa každý štátny orgán, teda aj Úrad verejného zdravotníctva SR (hlavný hygienik) a predpokladám preto tiež, že ak sa Slovenská republika cíti byť právnym štátom, bude mať súčasný stav v budúcnosti  aj trestnoprávnu dohru, a to nielen pre hlavného hygienika.
  3. V podstate je to stále o tom istom, aby to bolo ešte právne „zdupľované“, aj  významný ústavný zákaz (resp. komplexný ústavný príkaz) ustanovený v čl. 13 Ústavy SR, ktorý je povinný rešpektovať každý orgán a ktorý je zároveň tiež výkladovým pravidlom pre uplatnenie zákonných ustanovení, bol porušený tým, že § 48 ods. 4 písm. z) zákona o ochrane verejného zdravia umožnil hlavnému hygienikovi ustanovovať zákonom vecne nevymedzené povinnosti (mimo vecných medzí zákona) podzákonným predpisom.

Takže čo sme to chceli povedať v ľudskej reči?

Máme taký dojem, že to, že ÚVZ SR nielenže nemôže podzákonným predpisom ukladať povinnosti, ale už vôbec nie také povinnosti, ktorých vecné vymedzenie absentuje v zákone.

Aby to bolo v súlade s Ústavou SR, medze zákonnej povinnosti musia byť vyjadrené z hľadiska personálnych, časových, kvantitatívnych a kvalitatívnych (vecných) parametrov; § 48 ods. 4 písm. z) zákona o ochrane verejného zdravia však žiadne kvalitatívne (vecné) parametre neustanovuje, t. j. len zveruje hlavnému hygienikovi, aby hlavný hygienik sám ustanovil nejaké, v zákone neustanovené právne povinnosti, ktoré on sám považuje na nevyhnutné.               

Takže je celkom zrejmé, že najmä ustanovenie § 48 ods. 4 písm. z), t.č. aa) zákona o ochrane verejného zdravia (bežný zákon) je pokusom doplniť pre štátne orgány možnosť zaviesť také povinnosti, ktoré nie je možné aplikovať ani podľa taxatívneho výpočtu uvedeného v zákone č. 227/2002 Z. z. (ústavný zákon).

Takže predpokladáme, že už je zrejmé aj to, že ide o ukážkovú, celkom absurdnú právnu konštrukciu, v podstate o nepriamu novelizáciu, a to dokonca takú, že pre prípad núdzového stavu (resp. krízovej situácie) sa bežným zákonom dopĺňajú také možnosti pre štátne orgány, ktoré neumožňuje ani ústavný zákon, t. j. podľa ustanovenia § 48 ods. 8 zákona o ochrane verejného zdravia opatrenia podľa § 48 ods. 4 písm. z) (podľa bežného zákona) môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariaďovať iba počas krízovej situácie, čiže počas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a tiež mimoriadnej situácie.

Čo treba na udržanie priaznivého trendu urobiť?

  1. Napadnúť okamžite ďalšie písmená v §48 ods. 4, zabezpečiť si pred podaním návrhov štúdie a znalecké posudky potrebné na vykonanie testu proporcionality. Napadnúť na Ústavnom súde SR najmä písm. s), t), z), ab), a ac) a vyhlášky vydanej na základe písm. r). Ak by sa našiel kvalifikovaný subjekt, už dnes vieme dodať ako podklad na zrušenie vyhlášky vydanej podľa písm. r) 47 štúdií preukazujúcich malignosť prekrývania horných dýchacích ciest. Dáme to akémukoľvek z kvalifikovaných subjektov na podanie ústavnej sťažnosti zdarma. Aj predsedovi Súdnej rady, ak o to prejaví záujem.

2. Opozičným stranám navrhujeme veľmi pozorne sledovať akúkoľvek legislatívu. Vzhľadom na netradičnú legislatívnu prax v tomto volebnom období môžeme očakávať prepašovanie alternatívneho znenia zrušeného písm. aa) v rámci tzv. prílepku. T.j. napríklad aj v novele stavebného zákona.

Držme si palce.

Možnosti zdieľania článku

Similar Posts