Politický a ideový základ klimatickej zmeny

Prečo ľudia doslova šalejú z klimatickej zmeny? Aký bol impulz na spustenie tejto témy?

Prvým známym filozofom, ktorý vyjadril znepokojenie nad negatívnym ľudským vplyvom na životné prostredia bol Thomas Malthus (1766-1834). Mnohí jeho nasledovníci neskôr jeho obavy pretavili do praxe. A to spôsobom, ktorý sa nedá nazvať ako altruistický, ale ako biznis model na ožobračenie más ľudí na úkor špekulatívnych obchodníkov.

Hádam najznámejším z falošných altruistov bol priemyselník a miliardár Maurice Strong. V roku 1988 založil pri OSN “Intergovernmental Panel on Climate Change” (IPCC), následne zorganizoval Earth Summit v roku 1992, ktorá sa stala základom tzv. Agendy 21.

Tento vyznávač machiavellizmu povedal toto, parafrázujem: “Nie je jedinou šancou na záchranu planéty kolaps priemyselných civilizácií? Nie je našou povinnosťou naplniť tieto slová?”.

“Isn’t the only hope for the planet that the industrialized civilizations collapse? Isn’t it our responsibility to bring this about?” (Maurice Strong, 1. september 1997, National Review magazine)

Bol podľa jeho vlastných slov inšpirovaný slovami, ktoré predniesol iný významný miliardár a priemyselník Aurelio Peccei na pôde Rímskeho klubu:

“The common enemy of humanity is man. In searching for a new enemy to unite us, we came up with the idea that pollution, the threat of global warming, water shortages, famine and the like would fit the bill. …The real enemy then is humanity itself.”

Veľmi dobre si to prečítajte, aj opakovane. Dajte si to prípadne do prekladača. Je to veľmi dôležité vyjadrenie, na základe ktorého sa postupne vyvinula “kauza CO2”, nezmyselné emisné povolenky a deindustrializácia ekonomicky rozvinutých krajín.

Na Rímskom klube bol jasne pomenovaný nepriateľ vlád rozvinutých ekonomík: ĽUDSTVO SAMÉ.

Vlády nebojujú s CO2, ani proti plandémii, ani za práva LPG TDI a iných písmenkových zhlukov. To sú len polarizačné agendy. Nepriateľa pomenovali dávno a agendy sa používajú iba na dosiahnutie cieľa. Napríklad aj Agendou 2030.

Pochopenie toho, kto v tejto dlhotrvajúcej vojne stojí na strane útočníka a kto na strane obrancu, je kľúčové. Cieľ je popísaný v Agende 21. Ide o centralizáciu svetovej moci (jednej vlády) v rukách OSN a redistribúciu svetového bohatstva. To prvé vidíte v programe Svetovej zdravotníckej organizácie ako hlasovanie o tzv. Pandemickej zmluve. To druhé jednak pri aktuálnom boji o udržanie schémy neokolonializmu v Afrike a jednak pri útokoch na Rusko, ktorého zdroje sú práve tie, ktoré treba “spravodlivo” prerozdeliť.

Média bývalého hlavného prúdu sú len námezdnými žoldniermi v tejto vojne. Kto zaplatí viac, za toho položia aj … pero.