Dvojrýchlostná Európa

Prečo dvojrýchlostná EÚ?

Zásadným problémom je pôvodný dizajn eura. Euro vzniklo s ambíciou konkurovať americkému doláru. So zásadnou dizajnovou chybou. Veľmi vážnou chybou. Nekonsolidáciou dlhov členských krajín od vzniku eura. Priznali by tým totiž, že EÚ je dizajnovaná ako superštát a nezáleží jej vôbec na suverenite členských krajín. To by voličom v tom čase nepredali. Tak vymysleli tohto mačkopsa a problém odsunuli na neskôr. Vždy, keď chce investor kúpiť európsky dlhopis, musí urobiť rozhodnutie, či kúpi nemecký, slovenský alebo francúzsky… A to znamená, že v EÚ trhoví jastrabi striehnu na prvú krívajúcu srnu a vždy majú nabité. Nie, ako v SŠA, kde je dlh federálny.

Medzitým sa z pozície vedenia EÚ samozrejme tlačila agenda “euroobčana” a generácia aktuálnych tínedžerov by už mohla byť tá, ktorá vníma EÚ prirodzene ako federáciu. Prečo im to teda nedať, že? Keď si to vlastne už sami vypýtajú. Reklama na euroobčana zabrala.

Len či nie je pre EÚ z makroekonomického pohľadu neskoro. Dva veľké členské štáty už dávnejšie zahlásili potrebu pôžičky od MMF. Strecha únie už horí a EK po nej behá s príručným hasiacim prístrojom. V panike nerobí všetko pre hasenie, ale maká na tom, aby oheň nikto nevidel.

Dvojrýchlostná EÚ znamená iba premietnutie strachu EÚ, že pádom niektorej z najviac zadĺžených členských krajín by sa spustil útok na bankový sektor. Ak by padlo napríklad Francúzsko, prvá otázka jastrabov na burze by bola: Ktorá európska banka drží najviac francúzskych dlhopisov? Pozícia “Short”. A potenciálny vodopád defaultov by sa presunul z členských krajín do súkromného sektora.

SŠA malo ešte minulý mesiac veľký potenciál vystúpiť z NATO, čo osobne zahatal Marco Rubio. Áno, ten, čo nás včera navštívil. EÚ preto ešte stále môže snívať svoj sen tak, ako ho kedysi čiastočne popísala Kaja Kallasová. Rusko vyprovokovať k útoku na čokoľvek, čo patrí NATO, v odozve “spravodlivo” napadnúť, uplatniť vo vzťahu k SŠA čl. 5, Rusko poraziť, rozdeliť na menšie časti a zopakovať neúspešný pokus z roku 2000, na ktorom Bessent prerobil Sorosovi celkom slušné miliardy. Ten Bessent, ktorý Sorosovi vymyslel aj hviezdny zárobok na britskej libre. Dnes ten Bessent robí Trumpovi ministra. V tom roku 2000 sa už všetci tešili na Borisa Berezovského a boli dohodnutí na kótovaní celého nerastného bohatstva Ruska na newyorskej burze. Nevydalo. A nevydá to ani tentokrát. Podľa Mesíkovej knihy to tu už dávno malo byť… Rozmýšľam, čo tento prístup bude ľudstvo stáť. História sa opakuje, lebo ľudské povahy sa nemenia. Zároveň rozmýšľam, čo tú nenávisť nie voči jednotlivcom, ale voči národnosti ako takej spôsobuje. Nerozumiem tomu. Je to, ako keď skupinka kričí, že hokejisti z KHL sú apriori zradcovia, ale ich góly na olympiáde kritickej skupine už akosi chutia. Teraz sú ticho. Teraz ich dávajú reprezentanti. Ozvú sa až keď náhodou práve oni spôsobia, že nepostúpime ďalej. Naozaj tomu nerozumiem.

EÚ napriek krokom Rubia hostilne zazerá na Trumpovu administratívu. Nesprávnym výkladom dôvodov posilnenia eura (myslia si, že je to potvrdenie správnosti ich samozničujúcich ekonomických riešení) sa EÚ rúti do záhuby. Pritom je to slabý USD, o ktorom Trump vždy sníval, aby mohol Európanom predávať americký tovar a prehlboval pozície ekonomickej závislosti EÚ od SŠA.

Táto európska hostilita sa prejavuje aj vo vyjadreniach vo vzťahu k Mastercard a Visa, kde sa EÚ bude snažiť o spojenie európskej konkurencie s digitálnym eurom (TU). Sociálny kredit v podstate hen za dverami. Kam sa hrabú Číňania.

EÚ sa samoodsúdilo na únik “smart money”. Všetci rozumní veľkí hráči to stihnú vyviesť ešte pred zavedením “capital controls” a zavádzaním nových daní. O deflácii a ekonomickej depresii som už písal. Stále sa ten kurz nemení. Nevidím žiadne náznaky pre pozitívnejšiu zmenu vektora. EÚ nemá budúcnosť. Pri rozpade bude kopať.

My sa zatiaľ nedokážeme chytiť príležitostí ťažiť z prebiehajúcej krízy. Nikdy sme neboli bližšie k možnosti začať budovať slovenské Švajčiarsko z Mečiarovho plagátu. Slovensko, naopak, vyzerá ako psychiatrický pacient v okne, ktorému omylom vysadili liečbu. Nadobudol na chvíľu vedomie, ale má napriek tomu nutkanie vyskočiť a ublížiť si.