Bojkot samoobslužných pokladní
Tento nápad, ktorého pôvodcu nepoznám, opäť rozdelil Slovensko na dva tábory. Alebo inak, rozdelila ho pozornosť médií. Konieckoncov, ako vždy…
Na tých, ktorí bojkotujú z konkrétnych dôvodov a na tých, ktorých tie dôvody nezaujímajú, ale majú potrebu si z toho urobiť srandu.
Čo robia médiá? Namiesto toho, aby problém detailne analyzovali, priklonili sa na stranu vtipálkov a ľudí, ktorí obľubujú pohodlie, pokrok smerujúci k ešte väčšiemiu pohodliu a hlavne nezáujem o zložitejšiu diskusiu. Diskusia zaberá príliš veľa času. Viac, ako iba skrolovanie prstom cez nadpis. Povrch je kráľom.
Pán prsteňov by v dnešnej dobe rozpadu začínal skôr veršami:
“Jedna pravda vládne všetkým
a ja žijem s mozgom riedkym...”
A nešlo by o trilógiu. Tak ďaleko to ľudstvo s týmto prístupom nemôže dotiahnuť.
O čo teda môže v prípade bojkotu ísť?
Prvá skupina (bojkotujúcich) sa podľa mňa oprávnene obáva:
- Zániku hotovosti v pôvodnej forme a prechodu na programovateľnú formu “hotovosti” – digitálne euro. Každé programovateľné “čosi” si môže nastaviť kedykoľvek podmienky používania za behu a inak, čo je len krok k tzv. sociálnemu kreditu. Závisí iba od morálneho kreditu ľudí pri kormidle. A ten je aktuálne nízky. Rýchlosť prerodu závisí iba od početnosti a vážnosti kritiky centralizovanej vlády v Bruseli. Stupňujúca sa kritika zvyšuje tempo sťahovania slučky.
- Zánik pracovných miest. Čo budú robiť prepustení zamestnanci? Alebo inak. Z čoho budú žiť? Druhá skupina, ktorá sa bude zrejme pomerne dobre prelínať s množinou ľudí podporujúcich migrujúcich Ukrajincov, by sa naozaj nad touto otázkou mala zamyslieť. Akým jazykom dnes hovorí drvivá väčšina pokladníčok v Bratislave?
Ak sa teda druhá skupina rada zvezie na technologickom pokroku a 4. priemyselnej revolúcii bez otázok, nenamietam. Ale ak to urobí bez zamyslenia sa nad tým, z čoho budú žiť ľudia bez práce, je vo veľkej miere sebecké. Možno si myslia, že každý bez vyššieho vzdelania môže byť zo dňa na deň influencer. Alebo že príde tzv. plošný nepodmienený príjem. Z čoho bude mať štát na nepodmienený príjem? Veď nie je na dôchodky. A ešte v recesii, ktorá prechádza pozvoľna do depresie. A to sme ešte len s otázkami začali.
Nie, tu sa otázky vôbec nekladú. Druhá skupina bude zrejme s radosťou žiť v 15-minútovom meste. Ja však tvrdím, že také miesta už dnes máme. Napríklad taká inštitúcia v Leopoldove. Všetci sú si rovní. Všetko je dostupné pešo, za nič sa neplatí (iba za nadštandard z bufetu), o bezpečnosť obyvateľov je postarané, jedlo je zdarma, zábava zdarma, lekárska starostlivosť zdarma, hygiena, psychológ, stolové hry, peniaze na štandard vôbec netreba a kto počúva na slovo, nič mu nechýba…
…iba sloboda.
PS: Najmenej vzdelaný zamestnanec je pre firmu tým najvyšším nákladom. Takto uvažujú firmy, aby prežili v konkurenčnom boji. Reťazce najprv zničili svoju maloobchodnú konkurenciu rovnako, ako obchodné centrá ničia malé prevádzky. Je to vo veľkej miere spôsobené preferenciami “lenivého” spotrebiteľa. Spotrebiteľ určil trend, kto prežije. Prečo by spotrebiteľ nemal určovať trend, či má prežiť pracovná náplň živého pokladníka? A nech má na to dôvod, aký chce.
PS2: živý pokladník vie, čo blokuje. Zabraňuje oveľa lepšie ukradnutiu tovaru, ako automatická pokladňa. Toto majú ale určite reťazce spočítané na cent. Cena práce je určite vyššia ako nenablokovaný tovar, s ktorým nepoctiví zákazníci ujdú. Živý pokladník dokáže zabrániť aj hanbe spotrebiteľa, ktorý si môže napríklad omylom nablokovať iný druh tovaru.
