Zlato, euro, dolár

Tento článok som nechcel písať. Ale musím. Ako reakciu na to, čo dokáže vyprodukovať Chrobák Truhlík a jeho vševediaca antidezolát družina vlastniaca práva a patenty na pravdu. A nielen na mediálnu, to by som im prepáčil, ale aj odbornú a to doslova na všetkých frontoch. No nič, Chrobák Truhlík sa dá buď ignorovať, alebo keď už preháňa ako pán Krabs v rozprávke Spongebob a má to ekonomické dôsledky pre občana, zasiahnuť treba. Škodám treba predchádzať.

Zlato a striebro klesajú. Dočasne (sic!). Nejdem písať o striebre, to má aj inú, technologickú povahu. Striebro má praktický význam až v dobe full digital.

Pokles zlata je spôsobený dvoma faktormi.

1. Ruské financovanie konfliktu na Ukrajine sa dočasne premietlo do cien zlata smerom nadol. Je to dočasný stav spôsobený ukrajinsku taktikou útočiť na rafinérie v Rusku. Rusi reagujú na výpadky príjmov predajom zlatých rezerv, čo zvyšuje objem ponuky a tlačí ceny nadol.
2. Geopolitický faktor. Investori a aj spotrebiteľ číta nesprávne prímerie na Blízkom východe. Zabúda na faktor Netanjahu. Ten urobí všetko pre to, aby Libanon dopadol ako Gaza. Všetko. Ide mu doslova o zvyšok života v politike alebo v base. Inú alternatívu nemá. Dnes trpí na nepriazeň voliča v Izraeli na úrovni asi 61 percent. A do októbra mu hrozia voľby. Musí priniesť vojenské víťazstvo.

Hneď po tom, ako Zelenský s Netanjahuom zo sebeckých dôvodov vyšpičkujú geopolitický tlak a zmenia vnímanie investora na geopolitický vektor, zlato sa opäť rozbehne smerom k rastu. Rádovo v týždňoch. Maximálne pár mesiacov. Môj odhad je, že prekoná nové maximá.

Dolár posilňuje. Lebo z Blízkeho východu a Európy odtekajú peniaze. V minulom blogu som písal, prečo. Do bezpečného prístavu, do SŠA. Zatiaľ to však bežný investor nevidí, lebo sa pozerá na nesprávne makroekonomické údaje.

Vždy, keď je kríza, investori balia švestky a utekajú do najviac kapitalizovanej ekonomiky. Tam si vedia svoje príjmy diverzifikovať tak, aby zarábali stabilne, bezpečne a nie nutne veľa. Takou ekonomikou však nie je ani EÚ (hrozba účasti na vojne), ani Čína (stále iba transformácia na spotrebnú ekonomiku s výrazne menším podielom na svetovej spotrebe). Je ňou iba SŠA. Preto keď počujem všetky tie drísty o dedolarizácii, krútim hlavou. Ja viem, je to prianie mnohých. Ale s ekonomickou realitou to má pramálo spoločného. Doslova nič.

Európa chcela byť ako Amerika, ale nebude jej nikdy ako únijný projekt rovnocenne konkurovať. Dodnes nemá konsolidované dlhy jednotlivých členských krajín, a preto pád jedného členského štátu spustí domino efekt, pandémiu dlhovej krízy a bankrotov s prenosom do bankového sektora. Keby voličom Mikloš, Bugár alebo Dzurinda boli pri referende čo i len naznačili, že konečný cieľ projektu európskej integrácie raz bude Európska federácia so stratou suverenity členských štátov, nikdy by sme do EÚ nevstúpili. Voličov pri konštrukcii eura obalamutili aj v Nemecku. Helmut Kohl sa ex post priznal, že si najprv urobil prieskum a potom ich radšej oklamal. Inak by euro neexistovalo.

Späť k Amerike. Ja údaj o spotrebnom koši a raste HDP nemám rád. Je manipulovateľný a manipulovaný. Avšak pomer spotreby štátu k HDP je asi o 20 percent vyšší v krajinách EÚ ako v SŠA. To je hotová katastrofa. Podnikateľ tu živí nielen nezmysly typu green deal, ale aj prerastanú oravskú slaninu vo forme štátneho aparátu. Ktorého nákladová položka (mzdy), aj keď je sektor neproduktívny, ale obslužný, sa počíta do rastu HDP. Ale ako povedal jeden Robert minulý týždeň, z čísel sa ešte nik nenažral. Mal pravdu, aj keď to myslel inak. Škoda, že keď ukazoval tabuľky, nepovedal, že my sme tie percentíčka prežrali a prikrmovali nimi oligarchiu a iní za nich niečo vyprodukovali, čo má dnes na ekonomiku synergický efekt. Aj keď aj oni mohli svoje investície minúť efektívnejšie. My ich prežiereme na sociálne opatrenia (rozdávanie bez investícií), aby sme čoskoro nemali pokryté úroky (obsluhu štátneho dlhu) výberom daní. Tlieskam.

Vážená vláda. Ste púhi populisti. Neviete a nechcete riadiť štát zodpovedne. Iba riadiť formálne, kontrolovať moc a rozdávať. Do pekla na koňovi. Na farbe nezáleží. Vnímam vás iba ako menšie zlo.

Všetky vyššie uvedené dôvody budú znamenať, že von der Leyenová sa musí pokúsiť o zrušenie práva veta a konsolidáciu dlhov členských štátov (federalizáciu únie). Ak sa jej to nepodarí do dvoch rokov, eurozóna bude na pokraji rozpadu, EÚ pre svoje podivné politiky v ekonomickej depresii a teda tiež pred rozpadom.

Inštitucionálni investori, ktorí sa živia tým, že majú informácie od politikov skôr ako verejnosť, už vedia, že Blízky východ sa rozhorí nanovo a EÚ je minulosť. Inak by ten kapitál neunikal. A on uniká. A to je dostatočný dôkaz.

Dolár porastie so zlatom. Euro sa už oslabovať začalo. Keynes už nefunguje. Od konca Bretton woodu. Koniec koncov aj on ako moderná modla makroekonómie bol matematik a nie ekonóm. Adam Smith sa v hrobe obrátil po druhýkrát, keď sa Keynes dostal na oči verejnosti (prvýkrát pri Marxovi).

Snáď to na odvrátenie škôd takto bude postačovať. Treba sledovať pohyby smart a big money. Oni kupujú zajtrajšie správy dnes. Na iných ekonomických faktoroch z pohľadu bezpečnosti vašich úspor až tak veľmi nezáleží. Snáď len na daňovom zaťažení. Ale to už by bol príliš dlhý článok. Možno nabudúce.

Tento článok nie je radou investorom. Dajme si čas do cca konca augusta a vráťme sa k nemu. Dobre? A tak uvidíme, čo ďalej. V septembri už bude všetko jasnejšie, lebo SŠA a Izrael už budú musieť mať karty rozdané. Voľby. A my si budeme verifikovať pokusy o predpovede.