2026. Aký bude?

Nemám dobré správy, iba vieru. Vieru v rovnováhu dobra a zla.

Ak by som mal nazvať budúci rok jedným slovom, nazval by som ho rokom PREPERA. Po slovensky šťastie praje pripraveným. S dovetkom: a v EÚ možno ani takým.

Konečne si prídu na svoje tí, čo sa už od roku 2020 pripravovali na ekonomickú katastrofu, zakopávali jedlo v kontajneroch (ktoré sa im medzitým už asi tak 3x pokazilo).

Žijeme v dobe prebytkov. Úplného dostatku. Zrejme nikdy v zdokumentovanej histórii sa ľudstvo nemalo lepšie, ako v tejto dobe. Nie všade, ale v tzv. civilizovanom globalizovanom svete určite. A to ešte aj dnes, keď je zrejmé, že ekonomická recesia je nezvratná ani po sfalšovaní štatistík, ekonomický rast je minulosťou, deficitné hospodárenie je neudržateľné, populačná krivka je nepriaznivá a nezamestnanosť už bude iba stúpať. Generácia dnešných sedemdesiatnikov ako jediná nežila vo veľkej vojne. Užila si naplno Ponziho schému. Táto doba v roku ohnivého koňa končí.

Kvôli prudkému poklesu disponibilných príjmov sa už reálne nachádzame v deflačnej špirále. Že štatistika ukazuje infláciu? To s tým má pramálo spoločné. Ten pád budeme kvôli desaťročiam pečených holubov vnímať katastroficky, ale v takej Afrike sa nám budú iba smiať.

Čo sa ekonomicky začalo v dobe plandémie, prejaví sa postupne v rokoch 2026-28.

Najhoršie na tom bude podľa mňa EÚ. Príčiny stály čitateľ pozná, nebudem to opakovať.

Vidíme únik big money a smart money. Podľa mojich informácií od inštitucionálnych klientov a bývalých klientov utekajú v smere EÚ->SŠA. Bohatí sa premiestňujú do Paraguaja a Čiernej Hory. Chudobnejší, ale stále so zdrojmi navyše, vyhľadávajú Srbsko a Gruzínsko. Tí vzdelaní, ale bez peňazí odchádzajú smer SŠA, Japonsko a Čína.

Euro bude potrebovať reformu. Bulhari zarúbali do eura sekeru, ktorú nikto nevie v EK vytiahnuť. Rátali, že im kúpia čas. Ulica to zmenila. Neviem, aká je brzdná dráha eura. Ale euro nemá budúcnosť. Dva roky? Päť? Oveľa skôr? A nie je to jedno? Dĺžka agónie závisí od rozhodnutí v EK. Možno dôjde trebárs aj k nútenej deeurizácii juhu a východu bloku, aby sever ešte chvíľu Ponziho schému uživil. Uvidíme. Je to informovaný dohad. Má Slovensko plán, čo bude po? Po eure a po EÚ? Je to za rohom. Ak plán nemá a nepripravuje, možno neráta so samostatnou štátnosťou a vie viac, ako my.

Najviac sa divím tým bohatým, ktorí naďalej parazitujú na slovenskom štátnom rozpočte. Nič im nepomôže. Kupujú si poradie. Ako za kovidu. Je to to isté, len téma sa zmenila. Štáty EÚ po úniku kapitálu budú nútené rozhodnutiami z Bruselu zaviesť capital controls a exit tax alebo ísť do vojny. Je aj tretia možnosť. Bankrot. Tú nevyberú.

Vojen bude vo svete viac ako dosť. Tretia svetová nie je o jednom veľkom konflikte, je to množstvo malých konfliktov všade po svete. Tá európska ešte možno nie je úplne istá.

2026 bude ako rok ohnivého koňa o dynamike. Vo všetkých smeroch. Pohnú sa peniaze, masy ľudí, centrá moci a možno aj zemská kôra:)

Ja sa toho nebojím. Život má len jedinú istotu. Zmenu. Dáva životu farbu. Stalo sa to už mnohokrát predtým. A ľudstvo prežilo. Pre mňa je dôležité iba to, či sa zachovajú pravdivé správy o tom, ako to celé naozaj bolo a hlavne prečo. Možno je tu však vyšší záujem na tom, aby sa história neustále opakovala a veda stagnovala. Neviem. V tréningovom centre vám nikdy nepovedia, že od zajtra sa servírujú už iba koláče.

Ešte k historickým cyklom. Pozrite si takto cez sviatky film Cisárov pekár. Trebárs len prvú časť. Tam pochopíte, že aj taká dnešná veda je taká, ako v tom filme. Natrčia ruku a za utŕžené varia špekáčky s chrenom s názvom “elixír mládí”, premieňajú olovo na zlato, dokonca je tam aj pasáž o umelej inteligencii. Vo filme pomenúvajú neustále a skryte (a kulantne zosmiešňujú) aj vtedajšieho “triedneho nepriateľa”, teda pôvodcu všetkého toho marazmu. A to všetko sa deje v Prahe, nachlp rovnako, ako v poslednom knižnom počine Dana Browna. Na chvíľku mi preblesol hlavou Klement Gottwald a poprava Slánskeho – Salzmanna. Ktovie, prečo.

V tomto historickom cykle mi ostáva iba poctivá práca, viera v rovnováhu dobra a zla a pravda. Nebudem sa len prizerať. Či to bude stačiť? Mne áno. Čitateľovi? Som si istý, že nie.

Prajem vám všetkým silu, vieru, odvahu a štipku šťastia. Aby ste si rok 2026 a tie ďalšie urobili takými, aké ich chcete mať.