Môže byť fakt zároveň dezinformáciou?

Alebo môže byť dezinformácia zároveň faktom?

Zablúdil som na SME, kde je dnes najčítanejším blogovým článkom kritika istého Štefana Hamrana, bývalého rysa ostrovida z Komárna prémiovým komentátorom denníka SME s ukrajinskými koreňmi Petrom Tkačenkom. Tu je článok (link).

Aj som sa potešil, že sa dozviem, čo je to tá dezinformácia, lebo sa tým operuje hneď na začiatku článku. Petrovi Tkačenkovi, ktorého som mimochodom videl excelovať vo vedomostnej súťaži (a bol naozaj dobrý), článok pripísal rolu dezinformátora a klamára. Na SME. Divné. Lebo kritizoval Pištu z Komárna. Ja to neviem posúdiť. Čisto akademicky ma zaujala len tá časť, že niekto metá iskry do vlastných radov a vlastné rady iskrami oplácajú. A keby to boli len obyčajné iskry, asi nedočítam. Ale článok dával istú nádej, že konečne pochopím obsah slova dezinformácia v ponímaní tejto skupiny ľudí.

Div sa svete, našiel som len tieto tri podstatné pasáže.

Odsek číslo 2:

“Ale posledný komentár Petra Tkačenka, v ktorom dourážal bývalého policajného prezidenta Štefana  Hamrana a ktorý je plný lží, poloprávd a dezinformácií som dočítal do konca len vďaka tomu, že ma zastihol s práve vstrelenou konskou dávkou trpezlivosti do žily. Táto novinárska etuda je neobjektívna do takej miery, že si zaslúži diplom, na ktorý hodí svoj autogram vlastnoručne sám Robert Fico.”

Zatiaľ to vyzerá tak, že neobjektivita znamená ekvivalentne konštantu s označením Fico a Tkačenko údajne písal lži, polopravdy a dezinformácie. Z tohto trochu dedukujem, že ide akýsi klesajúci rebrík, niečo v zmysle: lož, menšia lož, malinká lož. Za toto by som na slovenčine asi vyfasoval pätorku, ale tento experiment je pre mňa pokusom o vstup do duše pravidelného čitateľa denníka SME. Ide o pokus o pochopenie obsahu.

Konečne začínam rozumieť aj pani Henčekovej, lebo pri používaní slova “samozvaný” nadobúdam dojem, že ide iba o liberoidný novotvar, ktorý naznačuje, že označeného človeka považuje autor výroku za “debila”. A na slová “samozvaný pištoľník” reaguje čitateľ denníka SME ako na neodpustiteľnú stigmatizujúcu urážku, čosi na úrovni: Hamran zastrelil služobnou pištoľou na oddelení v Komárne služobnú tlačiareň.

Neodpustiteľný útok na Pištu natoľko zburcuje emócie blogera, že p. Tkačenka nepriamo označí za antisemitu. Lebo keď už nič iné, toho, čo si dovolil citovať, tak ten podporoval Hitlera, bol antisemita a tvrdil, že Židia zavraždili Ježiša. A teraz má toho Niemollera na krku Tkačenko. To aby si jeden dával pozor, či Voltaire nebol dáky extrémista, že? Lebo vám to pri výbuchu emócií ihneď pripíšu. Opäť zaujímavý vhľad do duše čitateľa z námestí. Už nie je dôležitý obsah, ale KTO to povedal a či mal život nepoškrvnený, v celibáte a minimálne 7x v sledovanej päťročnici dosiahol nirvánu. Inak zásadne necitovať.

No a keď už bol ten úvod o tom, že p. Tkačenko mal šíriť dezinformácie, prekvapivý je záver. V tom istom článku.

Je tam uvedené toto: PS 2: Dlžím vám vysvetlenie titulku tohto článku. Slovo sa v dnešnej dobe stalo oveľa nebezpečnejšou zbraňou, ako kolty Štefana Hamrana. Slová mienkotvorných novinárov, ku ktorým Peter Tkačenko nepochybne patrí , už nie sú len nástrojom na šírenie faktov, ale v prvom rade na šírenie komplexných emocionálnych vnemov. Keďže slovo sa stalo najnebezpečnejšou zbraňou na tejto planéte, prajem všetkým slovenským médiám, aby odolali pokušeniu zísť z kamennej cesty faktov a vydať sa do zeme emócií. 

A teraz som to pochopil. Aj keď to vykazuje na prvý (aj druhý) pohľad známky schizofrénie.

Mienkotvorní novinári šíria fakty, aj vtedy, keď šíria dezinformácie, polopravdy a lži.

Ejha. Na toto podľa mňa liek neexistuje a ak náhodou existuje, súdim podľa početnosti posledných známych politicko-lekárskych petícií, že v odborných ambulanciách ho nebude mať kto predpísať. Je to totiž taká, ako by som to povedal onakvejšie, taká rekurzia.

Keď som si myslel, že sa dnes naozaj dozviem, čo je to tá dezinfomácia, asi ostanem sklamaný. Nadobudol som však predsa len jeden cenný poznatok. Národ je natoľko názorovo rozdelený, že jedna strana dokáže tej druhej ublížiť. A zrejme nielen slovne. Dokáže sa mstiť aj svojím “odídencom”, prejavuje ohromnú agresivitu pri prvom názorovom odklone, už sa nediskutuje, už sa sleduje iba rigidita línie viery. K dosiahnutému výsledku pomyselne gratulujem dvom osobám. Jedna sa skrýva pod označením Vojana a ten druhý je známy krabičkou od šampusu plnou peňazí. Bude ich samozrejme viac. Ale toto je podľa mňa najmä ich robota. Jeden by povedal, že už len stačí škrtnúť zápalkou.

A to všetko v čase, keď Kallas a von der Leyen cyklicky opakujú slovo vojna. Ešte tak dva, tri prejavy a možno napočítam magický počet 1000. A čo potom?