Stagflácia a deflačná špirála
Vraj kvôli konsolidácii. Ono to tak úplne nie je kvôli tomu. Neodvážny minister Ladislav Kamenický bohužiaľ nemá objektívne na to, aby dravo strhol kormidlo slovenskej ekonomiky iným smerom a aspoň sa pokúsil o záchranu z kraja povestného horizontu udalostí. V tandeme s Druckerom a Tarabom je to už podľa januárovej empírie doslova nemožné.
Dobrý článok zverejnil Trend (link TU). Pán Ižip si ide takú malú verifikáciu mojich predpovedí a ani o tom nevie (ani tam nás nečítajú). Mňa napĺňanie predpovedí vonkoncom neteší. Nie som masochista. Opäť zdôrazňujem, že to nie je o konsolidácii. P. Ižip v článku hovorí sa o krátkodobej stagflácii a deflačnej špirále. OK, lenže to všetko som predpovedal dávno. A nie z vešteckej gule. Bol to veľmi pravdepodobný následok istých okolností. Dám preto aj dôkaz odkazom na predošlé blogy, aby neostalo pri slovách. Moje oveľa staršie blogy pojednávali práve o tejto hrozbe a nepísal som to preto, aby hrozba nastala, ale aby sa ju politici pokúsili odvrátiť. Tie hrozby nemali s potrebou konsolidácie v čase písania nič spoločného. Hovorili o nebezpečnom smerovaní ekonomiky za horizont udalostí na základe konkrétnych rozhodnutí za Matoviča, Hegera a čiastočne Ódorových “odborníkov”. Pretestovali sme si dedovizeň. Opakoval som to ako papagáj a teraz sa cítim ako kakadu s vytrhaným perím, ktorému sa nevenovala pozornosť. A nevenuje sa tomuto holému faktu ani Žilinka, ani vláda, ktorá to má v programovom vyhlásení a ani splnomocnenec, ktorý sa na potešenie druhého brehu utopil vo vakcíne. Zišli sme z cesty už dávno a pamäť zlatej rybky nezorientovanému plebsu našepkáva, že to všetko môže terajšia konsolidácia. Zložky štátnej moci si vlastne neplnia svoje základné úlohy. Riešia kadečo, len nie to podstatné, čo priamo útočí na suverenitu (aj ekonomickú, aj štátotvornú). Kedysi sme tomu hovorili, že je na čase dumať, na kieho čerta máme v ústave čl. 32. A teraz? Čo sa zmenilo?
Nie, všetci spomínaní sa tvária, že naoko čosi riešia. Ale v realite iba veľmi kozmeticky. Za čo môže táto vláda ako celok? V oblasti ekonomiky ju najlepšie pomenúva slovo “zbabelosť”. Robí politicky korektné kompromisné rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku nezmenia smerovanie do bankrotu. Kto ponesie zodpovednosť? Ten posledný. Iba ten posledný, čo zhasne. Pamäť zlatej rybky. Ten posledný si možno užije osud Tisa. A možno aj so životom Tisa, rozhodnutiami Tisa a aj prepísaním jeho životného príbehu dejepiscami.
Ozaj. Tu sú tie spomínané dôkazy.
Stagflácia (TU). Prvý článok bol z prelomov rokov 2023/2024. Druhý komplexnejší v polovici roka 2024.
Deflácia a deflačná špirála (TU) ako ju vidí za rohom p. Ižip z Trendu. U mňa január 2025.
Mohol by som pokračovať. Ale to by ma najprv musel niekto presvedčiť, že mu na Slovensku naozaj záleží. Nielen na svojom vrecku, voličskej základni a spokojnosti nekonečného hladného radu donorov. Plán bol na blogu predstavený už dávno, komplexne a niekoľkokrát. Ešte pred prvou konsolidáciou. Nevzal si z toho nikto nič.
A vieš čo, drahý čitateľ? Môžeš si za to z veľkej miery sám. Lebo prečítaš, zanadávaš a na druhý deň vybehneš na panské. V januári si s nadávkami prejdeš na digitálny keš, rovnako budeš nadávať aj na stravenkový systém a vždy pôjdeš ráno na panské. Podľa pravidiel. S istotou ich budúcej zmeny. Bez nádeje v Tvoju lepšiu budúcnosť. Zaslúžiš si to, drahý čitateľ. Čo si seješ, to budeš žať… Teda nebudeš, lebo si si nič nezasial.