Hon na čarodejnice

Prišla raz učiteľka do triedy a povedala. Zahráme si takú hru. Najprv každému pošepkám do ucha, či je čarodejnica, alebo obyčajný človek.

Keď to urobila, povedala: Vytvorte čo najväčšie skupiny bez čarodejnice. Ak sa do skupiny dostane čo i len jedna čarodejnica, nedostanete odo mňa bonusovú jednotku.

Deti sa začali dohadovať, vypočúvať, “konšpirovať”,nasledovalo ukazovanie prstom, zakukovanie, šepkanie, riešili sa sympatie, antipatie, staré krivdy. Časom to vyústilo v takú nedôveru, že sa vytvorili iba malé skupinky po pár ľuďoch.

Učiteľka hru prerušila a vyzvala triedu.

Nech zodvihnú ruky čarodejnice.

Moment prekvapenia. Nezodvihla sa žiadna ruka.

Zastavte sa na chvíľku. Tu a teraz.

Čo vidíte dnes?

Očkovaný/neočkovaný, liberál/konzervatívec, pravica/ľavica atď. Svet duality, ktorý živí konflikty všetkého druhu. Palivom je strach.

Čo sa stane, ak prestanete hrať túto HRU okamžite? Zmiznú čarodejnice, nikoho nebude treba upáliť. Ak zmiznú cielene vytvárané protiklady, politici a médiá a všeobecne iní manipulátori stratia nad vami moc, zmizne strach z neznámeho. Médiá píšu iba o tom, čo radi čítate. Ak prestanete žiadať články o čarodejniciach, nik ich písať nebude. Keď už nič iné, bolo by to jednoducho neekonomické.

Koľkokrát za posledný mesiac ste šepkali, ohovárali alebo nadávali alebo len robili srandu z tých z druhého brehu? Viac ako raz? Koľkokrát za posledný týždeň? Koľkokrát dnes?

No vidíte.

Začnime všetci od seba. Skúsme žiť svoj život tak, aby ste neboli príčinou utrpenia druhých, podnetom na pomstu a prípadne mohol byť príkladom pre tých druhých. Uvidíte, že to nie je vôbec jednoduché. Klobúk dole pred tým, kto to dokáže s ľahkosťou, prirodzene a stále. Aj ja by som chcel. Raz.

Podotýkam, že hon na čarodejnice a spravodlivosť sú dve odlišné témy. Rozlišovacou prekážkou býva emócia.