Aktuálny problém školstva

Okrajovo sledujem, ako sa kdekto snaží u nás zachraňovať školstvo. A to jednak kvalitatívne (bez zvýšenia miezd v dobe pokovidovej inflácie) a aj jeho sociálny rozmer (školstvo zdarma). A to všetko naraz, nekoncepčne a v čase konsolidácie. Dobré hlasy sú prehlušené krikom menežérov “všetkého”.

A tak sa nám objavil systém blokov. Najhoršie možné kompromisné riešenie. Riešenie, ktoré zničí zvedavosť nadpriemerných na úkor pokusu ťahať podpriemerných až zaostalých do šedého priemeru.

Bloky neznamenajú nič iné, len faktická podpora priemernosti. Ak je toto cieľ, mal by sa minister školstva zamyslieť nad svojou užitočnosťou pre spoločnosť. Ak to tak nevníma, mal by sa zamyslieť ešte viac a k odchodu podnietiť celý svoj tím.

Čo je podľa mňa najväčší problém v školstve aktuálne?

Závislosti.

Nezvládnutie technológií. Najmä mobilných telefónov. A to je chyba nielen školstva, ale najmä rodičov. Mobilné telefóny úplne ničia pozornosť detí, mládeže, ale aj dospelých. Je to nová forma “chemickej závislosti”. Treba s tým niečo urobiť. Zákaz mobilov v školách bez zapojenia rodičov neprinesie želaný efekt. Závislosť od mobilov, hier a sociálnych sietí spôsobuje u detí nesústredenie sa na proces vzdelávania. Deti aj bez mobilu sú mysľou vo svojich hrách alebo v mysliach zbierajú lajky. Čas v škole nežijú v reálnom, ale vo virtuálnom svete.

Tento problém nás bude čoskoro trápiť viac, ako alkohol alebo cigarety.

Bez skorého riešenia budeme priemerní. Priemerné výsledky vzdelávania (bez ohľadu na to, či budeme mať kvalitných učiteľov a procesy) vyprodukujú generácie bez budúcnosti v národe (?) bez identity.

Hodiny ukazujú 12.05.