Kto môže za katastrofu v slovenskej ekonomike?
Odhliadnuc teraz od toho, že v aktuálnej vláde nemáme žiadnych ekonomických mágov, skôr je tam z nepochopiteľných dôvodov zastúpený taký šedý priemer, ktorý si obhrýza nechty, keď počuje slovo Fitch a na poličke im svieti scestná biblia, ktorú napísali Nordhaus so Samuelsonom, vinníkov je treba vždy pomenovať.
Ideálne s príslušnými dátami a verejne.
Od začiatku plandémie tvrdím, že netransparentné pandemické nákupy subjektov hospodárskej mobilizácie spôsobia infláciu a priblížia štát k bankrotu. Počúval ma niekto? Nie. Poslúžili netransparentné nákupy k záchrane ľudských životov? Tvrdím, že v drvivej väčšine nie. Jednoducho sa míňalo, akoby nemal byť žiaden zajtrajšok. Ako napísal nedávno Boris Johnson vo svojich pamätiach. Kvôli vakcínam Astra Zeneca by na začiatku plandémie kľudne napadol holandské sklady vojensky. Ale toto nie je článok o politikoch, ktorí by sa za normálnych okolností nevedeli zamestnať ani ako sezónni oberači ovocia.
Začalo to všetko ešte pred celoplošným testovaním, 4.8.2020. V čase, keď incidencia koronavírusu v SR bola na úrovni štatistickej chyby. Prišla ponuka od zahraničnej spoločnosti na služby pro bono, na základe ktorej Eduard Heger podpísal zmluvu (text TU).
V zmluve je z tohto obdobia aj tento text: spoločnosť poskytne klientovi služby v súvislosti s programom zabezpečenia odolnosti a obnovy v reakcii na vypuknutie pandémie koronavírusu (COVID-19). Prvá vlna bola za nami, druhá nikde, incidencia v podstate žiadna, ale ekonomiku už treba obnoviť. Mal niekto vešteckú guľu? Mal plán? Neviem. Kým nie sú pre verejnosť dostupné výstupy, nemáme nič.
Zmluva podľa CRZ doteraz platí, inak by jej ukončenie malo byť po správnosti zverejnené v systéme. Čo nám z poradenskej spoločnosti radili sa nedozvieme rovnako, ako sa nedozvieme, o čom sa radili členovia Ústredného krízového štábu pri nariaďovaní opatrení a pri dohadovaní obstaraní. Z porád ÚKŠ sa záznamy zásadne nerobili a spoločnosť poskytujúca výlučne altruistické služby si v zmluve vyslovene nepriala, aby sa verejnosť o jej výstupoch dozvedela. Dali si záležať. V podstate takmer celá zmluva je o tom, že čo sa službou za stolom dosiahlo, to sa cez dvere za žiadnych okolností nesmie dostať. A už vôbec nie na verejnosť. Ak by bola služba poskytnutá za jediné euro a nie pro bono, už by sa výstupy sprístupňovať totiž museli.
Poradenská činnosť a činnosť ministerstva sa pretavila do gigantickej pôžičky s názvom Plán obnovy. Isto sa pamätáte, že práve kritizovanie plánu obnovy bol ten moment, kedy som sa dostal na program dňa pred Slovenskú advokátsku komoru. Tým článkom sa zaťalo do živého.
Čo vidíme po rokoch? To, že som mal pravdu. A čo z toho, keď nik nepočúval? Plán obnovy bol a je politický nástroj, ktorého tranže sa podmieňujú z Vesmírnej federácie s názvom EÚ stavom právneho štátu na Slovensku. Je to nástroj vydierania, akýsi politický bič. Pritom v ponímaní Európskej komisie je pojem právny štát/neprávny štát čokoľvek, čo sa prieči rámcu oficiálnej (von der) lajny politickej korektnosti. Neposlúchate? Nebudú peniaze. Chcete ich minúť inak? Na kolená. A poprosiť. Plán obnovy sú gastrolístky, musíte ich minúť v súlade so schváleným účelom. A ešte za tie minuté gastráče budú musieť zaplatiť Vaše deti.
Je to podobné, ako keď vám doma odíde chladnička, ale vy sa z elektra vrátite so slúchadlami a telefónom na úver, lebo práve končil zľavový kupón. A tak ste síce nevyriešili problém, ktorý vás aktuálne trápi, zato ste pre moment pôžitku zadĺžili celú rodinu.
A teraz šup na čísla. Kto za čo môže?
Zdroj TU.
Vraj to mala byť pôžička za veľmi výhodných podmienok, lenže to je informácia pre plebs, ktorý nemá ekonomické vzdelanie a nerozumie pojmu obsluha štátneho dlhu. Alebo inými slovami: úrok z dlhu, za ktorý si Slovensko nič nekúpi. Platí len staré splátky.
Porovnanie deficitov štátnych rozpočtov Slovenska od roku 2000 do 2023 ukazuje zaujímavý vývoj a trendy.
- Roky 2000-2007: V tomto období sa Slovensko snažilo stabilizovať svoje hospodárstvo po prechode na trhovú ekonomiku. Deficity sa postupne znižovali a krajina dosiahla aj niekoľko prebytkov v rozpočte (napr. v rokoch 2005 a 2007). V tých rokoch sme mali oveľa viac investovať, zlyhali sme.
- Rok 2008-2009: Globálna finančná kríza mala významný dopad, čo viedlo k zvýšeniu deficitov. V roku 2009 dosiahol deficit okolo 7,8% HDP. Darček od SŠA.
- Roky 2010-2015: Po kríze sa vlády snažili o konsolidáciu verejných financií. Deficity sa znižovali, pričom v roku 2015 bol deficit okolo 2,5% HDP.
- Roky 2016-2019: Tento čas bol charakterizovaný ekonomickým rastom a zlepšovaním rozpočtovej bilancie. V roku 2019 Slovensko dosiahlo prebytok približne 0,8% HDP. Po roku 2019 sa mali naštartovať investície. Prišla však korona. A do nej si ľudia zrejme z recesie navolili podľa hesla Ak volíš klauna, musíš očakávať, že s ním príde komplet cirkus.
- Rok 2020: Plandémia COVID-19 viedla k dramatickému zvýšeniu deficitu, ktorý sa v tomto roku pohyboval okolo 7,2% HDP.
- Roky 2021-2023: Post-pandemické “oživenie” a výdavky na obnovu a pomoc hospodárstvu viedli k ďalšiemu zhoršeniu deficitu. Očakáva sa, že deficit v roku 2023 bude okolo 5-6% HDP.
Celkovo je vidieť, že Slovensko prešlo cyklom rozpočtových deficitov a prebytkov, pričom vonkajšie faktory, ako ekonomické krízy a plandémia, mali významný vplyv na vývoj. V súčasnosti je dôležité, aby sa krajina zamerala na konsolidáciu a udržateľný rast verejných financií. Začať by však mala tak, ako som načrtol v predošlých článkoch. A hlavne, nepchať zdroje bezhlavo do obrany.
Tu je prehľad príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenska od roku 2016 do 2023:
2016
- Príjmy: ~14,5 miliardy EUR
- Výdaje: ~15,2 miliardy EUR
2017
- Príjmy: ~15,5 miliardy EUR
- Výdaje: ~15,7 miliardy EUR
2018
- Príjmy: ~16,5 miliardy EUR
- Výdaje: ~16,6 miliardy EUR
2019
- Príjmy: ~17,4 miliardy EUR
- Výdaje: ~16,6 miliardy EUR
2020
- Príjmy: ~16,5 miliardy EUR
- Výdaje: ~19,5 miliardy EUR
2021
- Príjmy: ~17,2 miliardy EUR
- Výdaje: ~20,3 miliardy EUR
2022
- Príjmy: ~19,4 miliardy EUR
- Výdaje: ~23,2 miliardy EUR
2023 (predpoklady)
- Príjmy: ~20,5 miliardy EUR
- Výdaje: ~24,5 miliardy EUR
Zhrnutie
Rast príjmov: V priebehu rokov príjmy rastú, najmä po krízových obdobiach. Utrhla sa nám však aj inflácia. Jej príčiny som rozobral v predošlých článkoch. Navrhnutá konsolidácia infláciu ešte zrýchli.
Rast výdavkov: Výdaje sa zvýšili, predovšetkým v súvislosti s plandémiou (bezbrehé míňanie subjektov hospodárskej mobilizácie) a ekonomickými opatreniami na riešenie plandémie, ktoré nefungovali.
Vývoj obsluhy dlhu Slovenskej republiky od roku 2015 ukazuje na rastúcu tendenciu, pričom faktory ako úrokové sadzby, objem verejného dlhu a hospodárske podmienky mali významný vplyv. Tu je stručný prehľad:
2015
- Obsluha dlhu: Približne 1,2 miliardy EUR
- Rast dlhu: Stabilný rast s nízkymi úrokovými sadzbami.
2016
- Obsluha dlhu: Okolo 1,3 miliardy EUR
- Poznámka: Pokračujúci rast v dôsledku zvyšovania objemu dlhu.
2017
- Obsluha dlhu: Približne 1,4 miliardy EUR
- Poznámka: Mierny nárast v dôsledku vyšších výdavkov na obsluhu.
2018
- Obsluha dlhu: Približne 1,5 miliardy EUR
- Poznámka: Stabilný rast s dôrazom na udržateľnosť.
2019
- Obsluha dlhu: Približne 1,6 miliardy EUR
- Poznámka: Stabilný rast dlhu a zlepšujúce sa hospodárske podmienky.
2020
- Obsluha dlhu: Okolo 1,7 miliardy EUR
- Poznámka: Zvýšené výdavky kvôli pandémii COVID-19.
2021
- Obsluha dlhu: Približne 1,9 miliardy EUR
- Poznámka: Vyššie náklady na obsluhu dlhu kvôli zvýšenej emisii dlhopisov.
2022
- Obsluha dlhu: Približne 2,2 miliardy EUR
- Poznámka: Vysoké výdavky kvôli pokračujúcim ekonomickým dopadom pandémie a inflácii.
2023 (predpoklady)
- Obsluha dlhu: Odhad ~2,5 miliardy EUR
- Poznámka: Očakávané zvyšovanie úrokových sadzieb a rastúce náklady na obsluhu.
Čo nás čaká v roku 2024?
Prudké zvýšenie inflácie spôsobené nesystémovým výberom konsolidačných opatrení. Zvýšenie obsluhy dlhu na úroveň predpokladaného výberu z konsolidačných opatrení, ktorý mimochodom ani nedosiahneme, lebo ľudia sa budú brániť. Už im nie je na čo siahnuť. Možno v Bratislave a v Košiciach. Bude nasledovať plánovaný útok daňových úradov na podnikateľov z dôvodu nefunkčnosti konsolidačného balíčka. Bude nasledovať vývoz kapitálu zo Slovenska do iných krajín. Ohlásenie potreby ďalšej kosolidácie na úrovni odhadom cca 3 mld. a viac už na budúci rok (vo volebnom roku sa totiž nekonsoliduje, ale míňa a zabúda).
Čísla samé (nie ja) pomenovali podozrivé osoby pomerne presne. Vidíte, kedy čo rástlo aj prečo. Boli včas upozornení? Boli. Urobil niekto niečo proti? Nie. Robí niekto niečo teraz? Nie. Dostali včas na podnose riešenia? Dostali.
Je z toho cesta von? Je, ale aktuálna vláda ju nevidí alebo nechce alebo nemôže vidieť. O rok bude z pohľadu ekonomiky zrejme neskoro.
