QUO VADIS, slovenská ekonomika?
Slovenská ekonomika vstúpila dobrovoľne do pasce s názvom Plán obnovy, ktorý bol precízne pripravený práve pre prípad, že voľby nebudú garantovať kontinuitu. Na to, aby do nej vstúpila, dozerali v čase okolo celoplošného testovania zahraničné konzultačné firmy.
Čarovným slovným spojením, ktoré reguluje, či niekto bude alebo nebude čerpať nejaké peniaze z plánu alebo eurofondov je “právny štát”. O tom, čo právny štát je a čo nie, rozhoduje politické vedenie s príklonom ku konkrétnej politickej ideológii. To samozrejme nemá nič s materiálnym alebo formálnym právnym štátom v klasickom ponímaní, ale ide skôr o nástroj vydierania štátov pri odklone od oficiálnej ideológie.
Politické vedenie EK urobilo v kauze Lukoil (pozastavenie toku časti ropy na územie SR a Maďarska) zásadnú chybu, ktorá bola vždy historicky strestaná rozpadom akéhokoľvek spolku, ktorý útočil na vlastných členov.
EK si tak sama vybrala cestu rozpadu. Chvíľu to samozrejme potrvá. Táto cesta sa nateraz javí vzhľadom na mená zvolené do vedenia EK ako nezvratná.
Do toho prichádza globálna recesia, na ktorú som upozorňoval ešte na prelome rokov 2023/24, a že nastane ešte počas nariaďovaní nezmyselných kovidových opatrení a nákupov subjektmi hospodárskej mobilizácie. V Európe bude mať skôr povahu stagflácie (s vplyvom na znižovanie počtu vytvorených pracovných miest, keďže európski lídri preferujú vo svojich verejných vyjadreniach vojnu pred mierom).
S istým údivom som sledoval navrhnuté riešenia, ako z tohto všetkého von. A je jedno, či to bola táto vláda alebo akákoľvek predošlá. Akoby nikto z nich nerozumel, ako sa rieši ekonomika veľkých podnikov (štátov) v kríze, aby sa odvrátil hroziaci bankrot. My sme to v minulosti robili pomerne často a úspešne a divím sa, že sa nenašiel nikto, kto by s riešením prišiel. Toto naozaj nie je žiaden objav teplej vody.
Táto vláda navrhovala stavbu diaľnic predajom dlhopisov občanom SR v čase, keď sú zrejmé tieto východiskové okolnosti:
a) vo svete klesá všeobecne dôvera vo vlády (bez ohľadu na to, či ide o tzv. pravicu a ľavicu),
b) štáty vrátane SR sa zadlžujú tempom, ktoré vylučuje budúce splatenie dlhov,
c) ľudia začínajú rozumieť tomu, že investícia do štátu je rizikovejšou investíciou ako investícia do súkromného sektora.
Inými slovami, štát ľuďom ponúka produkt, o ktorom vie, že v budúcnosti nebude schopný ľuďom plniť. Možno úroky, istinu nie. A problém presunie v dobe na budúce obdobie v nádeji, že naštvaných ľudí bude riešiť niekto iný. Nazvite si tento produkt, ako sami uznáte za vhodné, ja by som ho diplomaticky nazval ako neetické riešenie.
AKO Z TOHO VON?
Nevymyslím naozaj teplú vodu, keď poviem, že štát sa musí snažiť premeniť dlh na ekvitu. A to len na území SR a bez zahraničnej finančnej účasti.
Vymaľované. Takto sa to robí. Inak zbankrotujete. A zakázať štátu ďalej požičiavať si v zahraničí. Daňová reforma v prospech nepriamych daní a v neprospech priamych daní priláka automaticky zahraničné investície. Bez reklamy, bez námahy. Okamžite a bez výpadku príjmov.
Vráťme sa k ekvite. Štát vytvorí vo vlastnom priemyselnom parku projekt, ktorý čiastočne zafinancuje. Ľudia, ktorí sa budú podieľať na jeho výstavbe, budú odmenení akciami. Ich nadšenie a námaha vo voľnom čase po práci sa pretaví do vlastníckeho práva.Na zamedzenie privatizačných snáh sa zavedie zákaz vstupu zahraničného kapitálu do takéhoto podniku na x rokov a zavedú sa mechanizmy, ktoré zabránia opakovaniu privatizačných schém Jeffreyho Sachsa a jeho “harvard boys”, aké sme tu už mali možnosť vidieť v minulosti v celej V4-ke.
Samozrejme, dá sa to vyšperkovať. Ľuďom treba samozrejme dať možnosť podieľať sa aj na menežmente.
Priemysel.
Ten vie fungovať iba na dvoch princípoch, ak chce byť konkurencieschopný.
Lacné energie a lacná a kvalifikovaná pracovná sila.
Na zabezpečenie uvedeného treba prijať nasledujúce opatrenia:
- Zrušiť minimálnu mzdu. Netreba sa toho vôbec báť, trh neurčí 100 eur.
- Vystúpiť z pražskej burzy PXE a zaviesť s čo najskoršou platnosťou mechanizmy na priamy predaj slovenskej energie v SR a na burzu umiestniť iba prebytky.
Dalo by sa o tomto písať viac, ale toto sú úplné základy. Ak chceme predísť bankrotu.
Apropo, ak sa už únia rozhodla ísť cestou rozpadu tak, ako v minulosti iné ríše, je na čase mať spracovanú štátnu stratégiu v období po vystúpení. Máme na to tak odhadom 4-5 rokov. A to je ešte optimistický odhad.
