Aké ekonomické reformy Slovensko potrebuje?

Je po voľbách. Mali sme už možnosť vidieť pomerne šialene ustrelený plán nelegitímnej vlády “odborníkov” a na druhej strane máme možnosť vidieť náčrt ekonomických reforiem v programovom vyhlásení aktuálnej vlády.

Na to, aby sme vedeli určiť, aké reformy slovenský občan, slovenský malý a stredný podnikateľ a zahraničný investor potrebuje, musíme poznať jasnú odpoveď na jednu otázku.

Čo poháňa slovenskú ekonomiku?

Bez odpovede na túto otázku bude každá reforma politickým rozhodnutím s náhodným efektom na ekonomiku. Od tejto otázky sa odvíja, či si vôbec môžeme dovoliť byť sociálnym štátom. A tému silný štát pomáha ľuďom nechajme v tomto volebnom období radšej výlučne propagandistom. My nemáme silný štát a vzásade by sme ani nemali mať ambíciu taký mať.

ČO TEDA naozaj SME?

Sme už spotrebiteľskou ekonomikou na obraz SŠA (motorom je konzum)? Alebo sme merkantilisticky orientovaní ako Nemecko?

Potrebujeme oživiť spotrebu a teda zaistiť, aby bežný spotrebiteľ mal vyšší čistý príjem?

Alebo si môžeme dovoliť vyššie zdanenie kvôli silnej exportne orientovanej výrobe a hľadať nové odbytiská? Prípadne vieme vo výraznej miere a rýchlo oživiť ťažobný priemysel?

Otázka, čo poháňa našu ekonomiku a aká je jej štruktúra, určuje, aké reformy budú mať na ekonomiku pozitívny vplyv.

Reforma musí prísť rýchlo. Najmä vzhľadom na to, akú paseku tu spôsobili ekonomickí a plandemickí experimentátori za posledné tri roky. Niežeby sme tú ekonomiku mali úžasnú predtým, ale aspoň sme zistili, že pod každým dnom býva dno ďalšie a pod ním ďalšie. Kto si myslí, že takú infláciu vyrieši Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, môže naďalej čítať utopistické knihy od Samuelssona a Nordhausa. Tie však s realitou dnešných trhov majú pramálo spoločného. A je mi nesmierne ľúto študentov ekonomických fakúlt, že sa im ešte stále tlačia do hláv dávno mŕtve ekonomické teórie.

A teraz tie tipy pre vládu (ak sa bude niekto unúvať to čítať).

Ak vláda ustáli, že sme na spotrebu orientovaná ekonomika (čo v prípade Bratislavy a veľkých miest bezpochyby sme), treba zabezpečiť naraz:

1. zvýšenie čistého disponibilného príjmu zamestnaných osôb a malých podnikateľov,
2. motiváciu minúť tieto peniaze na Slovensku (napríklad real-time porovnávanie cien potravín a PHM v prihraničných regiónoch a zavedenie modelu okamžitej regulácie maximálnych cien v prospech SR).

Druhú časť teraz viac rozvíjať nebudem, ale tá prvá je pomerne jednoduchá.

1. Drastické zníženie dane z príjmov.
2. Dočasné kompenzačné zvýšenie sadzby DPH ale len za podmienky zavedenia tzv. “reverse charge VAT“.
3. Ak má vláda akútny výpadok daní teraz, zdanenie bánk je síce dobrý nápad, ale treba ho rozšíriť aj o ďalšie subjekty. Dobrým nápadom je napríklad dodanenie subjektov, ktoré míňajú prostriedky na okrajovú agendu, napríklad podporovatelia tzv. WOKE agendy. Ide o niektorých mobilných operátorov, televízie, reťazce, už spomenuté banky, IT firmy, ale aj nadnárodné korporácie a vybrané subjekty tretieho sektora. Ak majú peniaze na presadzovanie tejto agendy, majú logicky zbytočné peniaze navyše, ktoré neprinášajú zefektívnenie procesov vo firmách, a teda môžu byť prospešnejšie v štátnej kase.

A ešte jedna zásadná chyba, ktorá sa chystá udiať. Štátna bonifikácia hypoték. Ide o potrestanie tých, ktorí sa správali ekonomicky zodpovedne a úročenie svojich hypoték fixovali aj za cenu jednorázového poplatku. A zároveň o podporu tých, ktorí žijú spôsobom, akoby zajtrajšok nemal prísť. A pritom sa prikrývali perinou, na ktorú nemajú.

Načo máme Štátny fond rozvoja bývania? Načo máme inštitút nájomných bytov? Tu ukazujte ten pomyselný silný štát, ktorý pomáha ľuďom. Ale nie rozdávaním peňazí ekonomicky zodpovedných, ktorých to bude demotivovať. Prečo ľudia, ktorí nie sú ekonomicky ani základne vzdelaní musia nutne z psychologického pohľadu bývanie vlastniť, aby im to o 10-15 rokov splácania banka aj tak zobrala a oni pôjdu bývať k rodičom? Ak nájdete na bonifikáciu, budete mať aj na toto.

Pamätajte, že inflácia tu bude dovtedy, kým budú Európania veriť, že im hrozí vojnový konflikt alebo teroristické útoky. Teraz sa mnohí zamyslia, ale inflácia nie je primárne o tlačiarni na peniaze (kvantitatívne uvoľňovanie). Omyl. Ekonomika je o psychológii stáda, je o dôvere masy, a preto je dosť dobre predvídateľná. Kto tomu neverí, môže pokojne čakať na zázrak dedolarizácie a mýliť si ho s pádom dolára (ktorý najbližšie roky nepríde) alebo na zlatý štandard, ktorý je už zo svojej podstaty nezmyslom (kedy zlatý štandard v minulosti niečo vyriešil, že?). A kto sa chce dovzdelať, nech si pozorne prečíta slová Jeroma Powella spred mesiaca (link TU). Netrápi ho “money supply”, ale nezodpovedné míňanie Bidenovcov.

Najväčšou hrozbou najbližších mesiacov a rokov však pre eurozónu ostáva digitálne euro. Jeho prijatie väčšinou obyvateľstva môže začať inú plandémiu. A nebudete veriť, ale tiež nebude o zdraví. Ale o slobode.