Žiadosť o pomoc – rekodifikácia Občianskeho zákonníka
Viem, znie to čudne. Ale toto je signál S.O.S., ktorý naliehavo vysielam kolegom advokátom, právnikom aj aktivistom.
Dostal sa mi do rúk návrh rekodifikovaného znenia Občianskeho zákonníka. Už po prečítaní prvých niekoľkých desiatok paragrafov sa mi vlasy dupkom postavili.
O čo ide?
Nový OZ má síce peknú ambíciu podľa dôvodovej správy, ale v realite bude znamenať zavedenie nových a mnohých neurčitých pojmov, ktoré budú potrebovať sudcovský výklad. Namiesto normatívu teda môžeme zažiť sudcovskú svojvôľu. A to dokonca ťažko predvídateľnú. A bude trvať mnohé roky, kým ju niekto (NS, ÚS, ESLP, ESD) nanovo ustabilizuje. Som rozčarovaný. O to viac v kontexte vyjadrení šéfa legislatívnej komisie Súdnej rady Mariána Fečíka, kde navrhli zmenu zverejnených osobných údajov sudcov tak, „aby sa majetkové priznania sudcov nestali pozvánkou pre rôznych delikventov pre nonlege artis (nezákonnú) návštevu obydlí sudcov“. Varoval tak pred prípadnými vlamačmi, ktorí by mali dopredu na papieri napísané, čo v dome sudcu môžu nájsť. To je všetko pekné. Aj motív vyzerá fajn, ibaže… A čo taká korupcia? Zlodej a obrazy, na ktoré sudca nemôže mať alebo verejná kontrola výkonu funkcie v súlade s etikou a morálkou? Pre tých s obrazmi a potrebou nových obrazov v spálni môže byť nová rekodifikácia zlatá baňa.
Stavovská organizácia na svojom poslednom zasadnutí predsedníctva vzala informáciu o predložení rekodifikácie do pripomienkového konania na vedomie. V auguste sa pre SITA vyjadrili takto:
„V tomto štádiu pozitívne hodnotíme, že napriek viacerým otvoreným otázkam aj koncepčného charakteru, je z predložených návrhov zrejmé, že ide o profesionálne vypracovaný materiál s rukopisom rešpektovaných civilistov. Preto má význam viesť o ňom poctivú diskusiu,“ dodala SAK.
30.9. zasadlo predsedníctvo SAK s tým, že nový návrh berie na vedomie a niekto bude zrejme spracovávať nejaké pripomienky (TU). Pokúsim sa kontaktovať aj stavovskú organizáciu a zistiť, aké pripomienky budú chcieť uplatňovať, avšak z preventívnych dôvodov si myslím, že je čas na samostatnú akciu. Ja totiž ten rukopis rešpektovaných civilistov a profesionálne vypracovaný materiál akosi neviem nájsť. Alebo možno čítame dva rôzne materiály. Ja čítam tento (TU).
Kým uvediem jeden príklad za mnohé a unavím čitateľa, chcem úprimne poprosiť všetkých kolegov, ktorým nie je po chuti chystajúci sa rozvrat občianskeho práva na Slovensku, nech sa prihlásia na peter.weis@akw.sk. Po skúsenostiach s obdobím plandémie kolegom garantujem úplnú anonymitu (ak si to budú priať) a pokúsim sa zabezpečiť dostatok podpisov na spísanie hromadných pripomienok. Vopred všetkým ďakujem. Času nie je nazvyš a situácia je vážna.
Neviem, či sprístupnený text rekodifikácie vôbec niekto prehnal cez nejaký AI. Link TU. Lebo by napríklad prišiel napríklad a nielen na toto:
Návrh neobsahuje všeobecné ustanovenie o povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu pri každom zásahu do prirodzených práv človeka. Naopak, návrh explicitne uvádza, že nemajetková škoda sa nahrádza, len ak tak ustanovuje zákon alebo ak to bolo dohodnuté.
Trošku právnej komparatistiky.
• Česká úprava: Jasne stanovuje všeobecnú povinnosť nahradiť škodu aj nemajetkovú ujmu, ktorú škodca spôsobil zásahom do prirodzeného práva človeka, pričom ako nemajetkovú ujmu odčiní aj spôsobené duševné útrapy.
• Slovenský návrh: Je postavený na opačnom princípe. Náhrada nemajetkovej ujmy je možná len vo výslovne vymenovaných prípadoch. Ak zákon konkrétny prípad neupravuje, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevzniká…
Tento prístup je výrazne užší a obmedzujúci, pretože nepokrýva všetky situácie, kde môže dôjsť k závažnému duševnému utrpeniu, ktoré nespĺňajú podmienky špecificky upravených skutkových podstát.
A. Taxatívny (vymenovaný) vs. demonštratívny prístup
Z absencie všeobecnej klauzuly vyplýva, že slovenský návrh pristupuje k náhrade nemajetkovej ujmy taxatívne, teda umožňuje ju len v konkrétnych prípadoch:
- Ak škodu spôsobil škodca úmyselne a je to odôvodnené okolnosťami,
2. pri zásahu do osobnosti človeka,
3. v špecifických prípadoch zmluvnej zodpovednosti,
4. pri neplatnom alebo zrušenom rozhodnutí orgánu právnickej osoby voči jej členovi
5. pri usmrtení alebo mimoriadne závažnom poškodení zdravia pre blízke osoby (nepoučili sa vôbec z plandémie),
Toto je nevýhodné a rizikové pre poškodeného, pretože ak jeho situácia nespĺňa presne jednu z týchto kategórií, nárok na odčinenie duševných útrap mu nevznikne, aj keby boli jeho útrapy značné.
B. Odčinenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
• Česká úprava: Priamo v Občianskom zákonníku (§ 2958) stanovuje, že škodca odčiní ujmu poškodeného peňažnou náhradou, ktorá plne vyvažuje vytrpené bolesti a ďalšie nemajetkové ujmy, vrátane sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak výšku nemožno určiť, stanoví sa podľa zásad slušnosti.
• Slovenský návrh: V § 820 iba konštatuje, že pri poškodení zdravia je škodca povinný odčiniť nemajetkovú škodu, vrátane vytrpenej bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak odkazuje na osobitný predpis.
Týmto prístupom sa úprava stáva rizikovou, pretože výška a podmienky náhrady nie sú priamo v kódexe, ale závisia od iného, potenciálne menej flexibilného a ľahšie meniteľného predpisu. Ak by tento osobitný predpis bol napríklad založený na zastaranom bodovom systéme, mohlo by to viesť k nedostatočnej kompenzácii, čo by bolo neľudské a nevýhodné pre poškodeného. Horná hranica, ktorá sa dnes aplikuje ako “neprekročiteľná” za úmrtie aj pre iné prípady, je v dnešnej dobe neudržateľný koncept. Motívom je zrejme prázdna kasa a ochrana štátneho rozpočtu pred nárokmi, za ktoré zodpovedá štát. Avšak tento prístup nesmie prevládnuť, inak bude motivovať štátnych úradníkov prekračovať zákon s vedomím, že sa im nič nemôže stať. Tak je to momentálne aplikované de facto napríklad v daňovej oblasti, kde daňové úrady nerešpektujú zrušujúce rozhodnutia súdov a OČTK úradníkov kryjú. O motiváciách sa možno iba domnievať. Ale Occamova britva napovedá, že ide o prázdnu špajzu. A vtedy právo platiť nemusí? A týmto premosťujem k ďalšiemu aspektu:
C. Usmernenie pre súdy pri určovaní výšky náhrady
• Česká úprava: V § 2957 poskytuje súdom demonštratívny výpočet okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré majú vplyv na spôsob a výšku primeraného zadosťučinenia. Ide napríklad o úmysel, lesť, zneužitie závislosti, diskrimináciu alebo obavu poškodeného zo straty života. To dáva poškodenému lepšiu pozíciu pri argumentácii o výške náhrady.
• Slovenský návrh: Takýto podrobný návod pre súdy neobsahuje. Hoci v niektorých ustanoveniach spomína kritériá (napr. pri náhrade pre blízke osoby v § 829), chýba mu všeobecné usmernenie o zohľadňovaní zavrhnutiahodných okolností spáchania činu, čo môže A BUDE viesť k menšej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.
Zhrnutie
Slovenská úprava v predloženom návrhu je v porovnaní s českou:
• Užšia a obmedzujúcejšia: Pretože nepripúšťa náhradu nemajetkovej ujmy ako všeobecný princíp, ale iba v zákonom presne stanovených prípadoch.
. Mnoho prípadov duševného utrpenia tak môže zostať bez odškodnenia.
• Nevýhodná: Pre poškodeného je ťažšie domôcť sa náhrady, ak jeho prípad presne nezodpovedá niektorej zo zákonných skutkových podstát. Chýba tiež jasné usmernenie pre súdy o zohľadňovaní priťažujúcich okolností pri určovaní výšky náhrady, ako to robí český § 2957.
• Riziková a potenciálne nestabilná: Tým, že kľúčovú oblasť odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia odkazuje na “osobitný predpis”, stáva sa celý systém menej predvídateľným a závislým od kvality tohto externého predpisu.
• Potenciálne neľudská: V prípadoch, kde dôjde k značným duševným útrapám, ale situácia nie je explicitne upravená v zákone, slovenský návrh neposkytuje žiadnu kompenzáciu, čo možno vnímať ako uprednostnenie majetkovej škody pred ľudským utrpením.
Toto je len jedna oblasť. Ak si prečítate, vážení kolegovia, trebárs iba novú vágnu formuláciu všeobecných zásad a trebárs stať o právnych úkonoch, verím, že pochopíte vážnosť situácie.
My na to samostatné kapacity nemáme.
