Účinnosť vakcín?
V marci 2023 bola v časopise Journal of Evaluation in Clinical Practice publikovaná práca „Sources of bias in observational studies of covid-19 vaccine effectiveness“ (https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/jep.13839). Voľne preložené ako „Zdroje zaujatosti v pozorovacích štúdiách o účinnosti vakcíny proti covid-19“.
Východiskovým bodom pre úvahy autorov práce bol zjavný paradox: do konca marca 2021 bola viac ako polovica populácie v Izraeli dvakrát zaočkovaná proti Covid-19. Na druhej strane v USA nebol v tom čase proti nemu zaočkovaný ani jeden z piatich ľudí a vo Veľkej Británii ani jeden z desiatich. Napriek veľmi rozdielnej miere zaočkovanosti boli počty prípadov Covid na konci marca 2021 vo všetkých troch krajinách približne rovnaké. V Izraeli vlna infekcií ustupovala ešte pomalšie a o niečo neskôr ako v ostatných dvoch krajinách. “Očkovacia kampaň v týchto krajinách preto môže byť len časťou príbehu,” píšu autori Fung, Doshi a Jones. Daný obrázok publikujeme „v plnom znení“.
Na obrázku sú denné prípady Covid-19 a miera zaočkovanosti – USA, Spojené kráľovstvo a Izrael, 2021. Izrael: Pri 20% “plne zaočkovaných” denná miera prípadov zostala vysoká (časový bod A). Pri 50% „plne zaočkovaných“ denný počet prípadov klesol na sezónne minimum (časový bod B). Spojené kráľovstvo a Spojené štáty: Denný počet prípadov klesol drasticky s niekoľkými “plne zaočkovanými” (časový bod A). Pri 20% a 5% “plne zaočkovaných” sa denný počet prípadov priblížil sezónnym minimám (časový bod B). Mimoriadne „úsmevné“, však? Ale obávame sa, že je to smiech cez slzy.
Trochu preskočíme na iné ochorenie – chrípku. V prípade očkovania proti chrípke úrady roky tvrdili, že účinnosť je nafúknutá. Skutočnosť, že očkovanie je ponúkané ako vysoko účinné, aj keď nie je, však nie je nová. Napríklad v roku 2011 Federálny úrad verejného zdravotníctva v NSR uviedol účinnosť očkovania proti chrípke u zdravých dospelých a detí 70 až 90% a u starších ľudí 40 až 70% – hoci vážne pochybnosti o takýchto „nafúkaných dátach“ sa objavili už v roku 2006. V roku 2012 americká odborná správa dospela k záveru, že vakcína proti chrípke bola “výrazne menej účinná, ako uviedli úrady a vakcinológovia“. Dôvod nadhodnotenia, ktoré je “známe už mnoho rokov” je, že “oficiálne odporúčania očkovania proti chrípke boli doteraz založené predovšetkým na pozorovacích štúdiách, ktoré zahŕňajú početné riziká skreslenia údajov.” Podľa amerických odborníkov (https://www.thelancet.com/journals/laninf/article/PIIS1473-3099(11)70295-X/fulltext) očkovanie proti chrípke v niektorých zimných sezónach nechráni alebo takmer nechráni a v iných zimných sezónach má len mierny ochranný účinok. Neexistuje žiadny dôkaz, že chráni ľudí starších ako 65 rokov. Len v posledných rokoch Spolkový úrad verejného zdravotníctva (NSR) revidoval predchádzajúce vyhlásenia smerom nadol a teraz uvádza účinnosť 20 až 80 percent pre nerizikové skupiny.
Ale späť k téme covid-19. V máji 2023 bola publikovaná práca Randomized clinical trials of COVID-19 vaccines: Do adenovirus-vector vaccines have beneficial non-specific effects? ( Randomizované klinické testy vakcín COVID-19: Majú vakcíny proti adenovírusu a vektoru priaznivé nešpecifické účinky?) (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2589004223008106). Tu už sa našinec doslova rehotu nezdrží. Citujeme jeden z „highlights“ tejto práce:
Relatívne riziko úmrtnosti na covid-19 po podaní mRNA „vakcíny“ oproti placebu bolo 1,03. Inými slovami riziko úmrtia pri infekcii SARS-CoV-2 bolo úplne rovnaké vzhľadom na to, či ste boli očkovaní mRNA „vakcínou“ alebo nie. Úmrtia a ťažké poškodenia zdravia po podaní mRNA „mňamky“ autori (zatiaľ) nespomínajú. Ale „my urobíme tak, ako povie Pfizer“, však pán exminister!?
MUDr. Ján Lakota, CSc.
