Stagflácia v SŠA a eurozóne

Začiatkom roka som predpovedal, ako sa bude vyvíjať ekonomika v SŠA a eurozóne. Zatiaľ všetko vychádza bohužiaľ takmer úplne presne. Článok je k dispozícii TU. Bohužiaľ preto, lebo tieto články nepíšem z pasie, aby som po pol roku povedal, že mám pravdu, ale preto, aby si ich niekto vo vedení štátu prečítal a urobil čokoľvek, aby sa v myslení posunul iným, obyvateľom prospešným smerom.

Je zvláštne, že niektoré banky, ktoré vsádzajú skôr na woke agendu ako na profesionalitu, idú naďalej v móde “harakiri” v očakávaní dobrých správ ohľadne akéhosi fiktívneho cieľa dvojpercentnej inflácie. Strieľajú si do nohy. Podivné je, že rovnaké nekritické myslenie (akoby nepochopenie ekonomických fundamentov) zaznieva aj z úst oficiálnych predstaviteľov centrálnych bánk. A to nielen FEDu, ECB, ale aj slovenskej NBS. Je to nanajvýš podivné.

Stagflácia je už tu. Všetky ekonomické ukazovateľe aj modely tomu nasvedčujú. Prečo by inak Jerome Powell, šéf FEDu, venoval stagflácii istú podivnú vetičku, že?

Povedal:

“I don’t see the stag, or the ’flation.”.

A to je veľký problém. Nie to, čo povedal, ale prečo to vôbec spomenul, keď sa ho nikto nepýtal.

Stagflácia je ekonomický jav, ktorý veľmi zjednodušene znamená, že inflácia rastie viac, ako HDP. Vstupuje do toho aj faktor nezamestnanosti, ale ten sa “varí” alebo doslova falšuje (a to je na samostatnú tému). A to tu všetko už de facto máme. Infláciu sme neskrotili, naopak na Slovensku bude rásť kvôli chuti vlády investovať do masívnej výstavby diaľnic v najnevhodnejšiu dobu (mali to urobiť oveľa oveľa skôr). Vládne míňanie podporuje rast inflácie. Pritom inflácia má aj bez toho ďalšie hnacie motory, ktoré ani SŠA, ani EÚ a ani Slovensko viditeľne systematicky neriešia. Akoby im nerozumeli. Je to nanajvýš zvláštne.

Prejavom stagflácie bude v pomerne krátkom čase pomerne prudké zhoršenie kúpnej sily eura, resp. amerického dolára. Pocíti to každá peňaženka každého zarábajúceho občana. Stagflácia okradne aj ľudí s úsporami. Nevyriešia ju ani ľudia, ktorí doma stohujú hotovosť, práve naopak, doba “kešu” sa pomaly, ale isto končí. Ľudia s hotovosťou vo väčších množstvách budú mať časom rôzne problémy. Ale to je na úplne inú debatu, možno samostatný článok.

Treba si zároveň uvedomiť, že inflácia je vždy manipulovaná pre oči verejnosti zmenou skladby tzv. “koša” a to tak, aby pre publikum vyzeralo zdražovanie prijateľne. Ideálne ako skrotené. Je to pochopiteľné, panika by infláciu iba prehĺbila.

Ďalšou výraznou manipuláciou pri inflácii je fakt, že do inflácie sa nezapočítava zvyšovanie daní. Ďalším faktom je, že zvyšovanie daní ako súčasť tzv. konsolidácie iba prilieva benzín do vzniku fenoménu stagflácie. Určite ste si všimli, že SŠA, ako aj niektoré severské európske krajiny pre svoje ekonomické (rast výšky štátneho dlhu) a migračné problémy zavádzajú tzv. “EXIT TAX”. Daň z odchodu. Ide vlastne o bezemočné okradnutie obyvateľov, ktorí už nechcú ekonomicky participovať v krajine, ktorú už nepovažujú za ekonomicky slobodnú alebo výhodnú pre ich podnikanie. Opäť, je to iba prilievanie benzínu do ohňa.

Čo je najdôležitejšie, stagflácia bola takmer vždy historicky prejavom vojnovej ekonomiky (teraz neriešim, či ide o reálny vojenský konflikt alebo priamu hrozbu vojny). A to Jerome Powell vo svojom prejave nespomenul. Niežeby to nevedel. Ale nemohol. Tak, ako som písal už počas plandémie, štáty boli počas kovidu vo vojne s vlastným obyvateľstvom a iba sa akosi veľmi plynulo vymenili témy tak, aby tento stav naďalej trval. Inak by tu nebola tá stagflácia. To nehovorím ja, to hovoria dejiny. Nakreslil sa iba nový virtuálny nepriateľ. Ekonomika reaguje štatisticky, bez emócie. Stagflácia je výlučne ekonomickým prejavom toho, že ľudia tento vojnový stav podvedome vnímajú a zásadne menia svoje ekonomické návyky. Je potvrdením, že sa treba pokúsiť spamätať, aby sme do tej vojny aj reálne nevstúpili. Ešte je čas. Nie je ho veľa. A vôbec to nebude ľahké.

Mimochodom, štát nemohol prísť s ponukou štátnych dlhopisov pre bežných obyvateľov na financovanie výstavby diaľnic v horšej dobe. V časoch vojny alebo hrozby vojny dlhopisy s dlhou splatnosťou kolabujú, preferujú sa čo najkratšie. Hrozba krachu štátov sa zvyšuje a investície do štátnych dlhopisov sa stávajú vysoko rizikovými. Každopádne si treba počkať na detaily produktu. Ale už aj to vypustenie myšlienky je zvláštne. Tu je dôvod:

Kto vydá dlhopisy? Štát? Alebo Národná diaľničná spoločnosť? NDS nemá majetok na krytie emisie a štát aktuálne nevie garantovať účelovosť použitia získaných prostriedkov. Celé to znie tak prvoplánovo, ale dobre, počkajme a hodnotiť budeme až potom. Opäť, neurážajte sa, zamyslite sa. Nejde o nikoho politické body, ide o ekonomiku štátu a jej obyvateľov.

Štát mohol ísť oveľa elegantnejšou cestou, cestou drastického znižovania priamych daní. Neodhodlal sa. Je to veľká škoda a veľká chyba ekonómov, nepochopenie fundamentov, nepochopenie toho, ako funguje ekonomika v globálnom meradle, ako funguje presun kapitálu medzi štátmi. Nie som naivný. Je mi zároveň jasné, že sme súčasťou bloku (EÚ), ktorý robí pre budúcnosť ekonomiky všetkých členských krajín doslova medvediu službu. Siahnutie na zahraničné rezervy cudzieho štátu alebo na výnosy z týchto rezerv nám dôveru v ochranu zahraničných investícii neprinesie. A vybudovať novú dôveru bude trvať nepomerne dlhšie, ako ju zničiť. Rovnako ani politická podpora rozhodnutia odpájania krajín od SWIFTu. Je to predzvesť ekonomickej katastrofy pre budúce generácie. EÚ a SŠA svojím správaním vytvorili BRICS. Nikto iný. Išlo o uplatnenie tzv. kolektívnej viny voči konkrétnemu národu kvôli rozhodnutiu politika, jeho následnej démonizácii a postupnej démonizácii celého národa. Žiadna novinka. Je to rokmi overená taktika. Obyčajná psychológia. Vyšlo im to v Iraku, Lýbii, Sýrii a mnohých iných krajinách.

Tlak na celosvetový vojnový konflikt bude stále väčší. Ponziho schéma v SŠA je na svojom konci. Bude trvať už len pár rokov, kým padne. A nenamýšľajte si, ani Trump ten pád nezastaví. Je to hotová vec. Za účelom postavenia novej schémy bude potrebné zariadiť nový Bretton Woods, tentokrát s globálnou digitálnou menou. Bretton Woods je však možný až po vojne. Takto to vnímajú Anglosasi. Aby mohli začať s celou Ponziho schémou odznova. CBDC a blockchain prinesie bonus: programovateľnosť meny. Či sa niekomu páči, alebo nie. V rukách ľudí s trockistickým zmýšľaním, ktorí obľubujú cenzúru je to úplná istota. Volá sa to sociálny kreditný systém. Začiatky budú ako pri kovide. Najprv sa vypichnú výhody a programovateľnosť sa “akože” zakáže. Viem, každý informatik sa práve pousmial. Ten zákaz sa zruší pri prvej hrozbe. Ak nepríde hrozba, bude to niečo pod falošnou vlajkou. Bude treba odrazu regulovať tých neposlušných. Pre Vašu bezpečnosť. Pre Vaše dobro. S Vašim informovným súhlasom. Na žiadosť ľudu. S tým sa ráta už dnes.

A ešte jedna malá poznámka na záver. Viete, prečo sa história opakuje? Lebo ľudia sa nemenia.

A je zásadný rozdiel medzi individuálnou pamäťou a tou kolektívnou. Ak človek strčí klinec do zástrčky a kopne ho, ak nie je retardovaný, druhýkrát to už neurobí. Pri kolektívnej pamäti to neplatí. Úmrtím posledných pamätníkov vojny sa vojnové bubny rozozvučia nanovo a naplno. Chce to kvantový skok v rovine kolektívneho vedomia. Je to jediná cesta, ako zo sínusoidy von. Sme už v takom stave? Úprimne? Neviem.

Boh nám pomáhaj.