Čo očakávať v roku 2024?
Tento rok by sa mohol niesť v duchu citátu:
Nikdy nemiň peniaze, pokým si ich nezarobil.
– Thomas Jefferson
Na Slovensku to má svoju verziu: prikrývaj sa takou perinou, na akú máš. A ak ste od krízy v roku 2008 túto múdrosť starých otcov aj dodržiavali, nemáte sa čoho báť.
V roku 2022 som predpovedal, že v roku 2023, v jeho druhej polovici, dosiahne zlato svoje historické maximum. Predpovedal som aj pokračujúcu vysokú mieru inflácie, ale aj stagfláciu. Aj keď som očakával ešte výraznejší rast, predpoveď sa v podstatných okolnostiach naplnila. Do budúcna musím korigovať časové horizonty, predsa len sa udalosti nedejú tak rýchlo, ako by sa mohlo zdať.
Čo nás čaká v tomto roku? Z ekonomického hľadiska evidentne nič dobré. Ale poďme poporiadku. Najprv to, čo zaujíma bežného človeka.
- Inflácia (a teda zdražovanie).
Na začiatok treba povedať, že ekonomika eurozóny pomerne dobre kopíruje ekonomické trendy zo SŠA s malým časovým odstupom a malými výkyvmi. Zároveň si treba pripomenúť, kedy sa inflácia utrhla spod kontroly. Nie je to za žiadnych okolností datované začiatkom rusko-ukrajinského konfliktu, ako sa nám snažila nahovoriť propaganda žltých denníkov. Tieto tvrdenia nemali žiaden racionálny základ podložený dátami. Len nekriticky preberajú propagandu z “overených zdrojov”. V stave vypnutia mysle.
Vynikajúcim zdrojom tzv. tvrdých dát je americký FRED (zdroj dát TU). Inflácia sa spustila v nádväznosti na prvé lockdowny v SŠA a s pribúdajúcimi opatreniami s ekonomickým dopadom krivka menila charakter na geometrický rad. Keďže sme si už v inom článku povedali, že ťahúňom inflácie je v prvom rade psychológia masy v čase, keď sa kritický počet ľudí cíti ohrozený vojnou, toto bol presne ten stav. Ľudia v SŠA vychádzali protestovať do ulíc, pretože štát im vyhlásil ekonomickú vojnu. Rovnako tomu bolo aj v SR. Na to, že opatrenia obmedzujúce ekonomiku spôsobia ekonomickú katastrofu, sme na našom blogu upozorňovali priebežne počas roku 2021 a 2022.
Pozrite si teda graf.
Z grafu je možné vyčítať aj to, že rast inflácie sa podstatne znížil s oznámením v SŠA (september a október 2023), že financovanie konfliktu na Ukrajine nebude pokračovať. Tým sa verejnosť v SŠA upokojila a dostala do fázy, kde sa prestala báť možného zatiahnutia SŠA do širšieho konfliktu. A do toho Vianoce, kde ľudia v dočasne psychickej pohode vytvorili rekord v míňaní peňazí.
Záver: inflácia sa dočasne zmiernila, avšak faktickou politikou vlády SŠA a Európskej komisie, t.j. vyhľadávanie spôsobov, ako obísť Konges alebo veto Maďarska, sa dostávame k záveru, že inflácia sa po krátkej odmlke vráti v plnej sile tak, ako sme ju poznali minulý rok. Tentokrát už ale v sprievode s číslami, ktoré napovedia, že sme v recesii.
Možno na tú utrhnutú infláciu nebudeme čakať až tak dlho. Vďaka jemenským húsiom. Takto rastú náklady na prepravu tovaru. Čo sa premietne do konečných cien. V pomerne krátkom horizonte. A kto pozná tajomstvá cenotvorby vie, že ak existuje objektívna výhovorka, hore to ide ľahko, dole však veľmi ťažko.
Kam nás teda plandemické opatrenia a financovanie vojny dostali? Pozrime sa, čo hovoria dáta FREDu o kúpyschopnosti obyvateľstva. Eurozóna je na tom podobne. Osobitne si všimnite obdobie lockdownov.
Ak vidíte akékoľvek iné grafy o kúpyschopnosti obyvateľstva, bude to zrejme spôsobené umelou manipuláciou. Stačí započítať nárast ceny nehnuteľnosti, ktorú vlastníte na hypotéku a už ste papierový boháč, ktorého sa inflácia nedotkne. Len aby tú drahú nehnuteľnosť mal o rok ešte kto kúpiť. Pozrite sa na nové realitné projekty v Bratislave. Začal sa trend ponúkania zliav. Aj na rozostavané projekty. Volá sa to systémová kríza likvidity.
2. Kríza v bankovom sektore
Pád SVB z minulého roku a pád Credit Suisse boli iba začiatok. Tohto roku so sloganom “bojujeme s infláciou” zvýšili FED a ECB svoje základné úrokové sadzby. Tým sa snažia príručkovo znížiť spotrebu domácností a štátu s efektom zníženia inflácie. Tu sa však centrálne banky dostávajú do konfliktu s neposlušným vedením Bidenovej administratívy a gynekologickej ambulancie v Bruseli. Tí avizujú nekontrolované míňanie. Lebo Ukrajina a po novom aj lebo Izrael. A tých “lebo” bude v tomto roku zrejme ešte viac. Demokrati v SŠA majú síce “vrodenú” nevraživosť voči Rusom, ale nepriateľom č. 1 ostane aj tak Čína a tá pochopenie svojej role, v ktorej sa ale vôbec necíti komfortne, dáva najavo už nielen ekonomicky. V podstate vraví: sme pripravení na konflikt. Vy ste nás do toho vtiahli, ale hrať sa bude podľa nášho scenára.
Povinné tančeky okolo základnej sadzby dospeli až do takého štádia, že sme od šéfa FEDu počuli po dlhej dobe prvé rozumné slová, ktoré znamenali takmer otvorenú kritiku Bidena. Prvýkrát sme počuli, že míňanie SŠA je ekonomickou cestou do pekla. A v Kongrese sedia aj ekonomicky vzdelaní ľudia.
Mnoho ľudí nerozumie, že FED peniaze naozaj vôbec netvorí, FED iba mení likviditu existujúcich peňazí. Ono tú všade pertraktovanú tlačiareň majú v rukách politici, ale to je detail. Peniaze tvoria vlády svojím míňaním. Nechcem čitateľa ešte viac pliesť, ale aj slovo peniaze je už viac menej zastaralý pojem, pretože zhruba od roku 1971 (vtipný ekonomický labák s názvom Bretton-Woods) je možné použiť štátny dlh ako kolaterál. Od toho momentu je možné úrok zaplatiť dlhom. Ale o tom niekedy nabudúce. Stačí, ak budete vedieť, že od roku 1971 sú peniaze dlhom. Kvantitatívne uvoľňovanie nie je nič iné, iba snaha zmeniť dlhé peniaze (napríklad 30-ročné štátne dlhopisy) na okamžitú likviditu, napríklad na financovanie administratívy alebo dôchodkov (alebo ich poslať ako pôžičku na Ukrajinu, aj to je brané trochu masochisticky ako investícia) a usporiť tak na budúcich úrokoch. Hlavne však kúpiť čas. Kolaps a menová reforma je jediná cesta von. Vie to aj BIS, aj FED, aj ECB. FED v podstate inú možnosť ako kvantitatívne uvoľňovanie pri udržaní dlhodobo neudržateľného systému ani logicky nemal. Neokoni si ešte zrejme neuvedomili, že v tomto ekonomickom stave už svetová vojna na reset nepostačí. Už na to nie sú dané podmienky. Tú dobu prepásli. Modlime sa, aby im to došlo.
Vráťme sa teraz k tomu, prečo majú banky problém a tento problém sa v roku 2024 prehĺbi ešte viac. Roztvárajú sa nám totiž nožnice medzi úrokmi krátkodobých a dlhodobých finančných produktov.
Banky fungujú pomerne jednoducho. Zoženú si peniaze podľa ceny peňazí určenej centrálnou bankou a snažia sa ich požičať ďalej na dlhšie obdobie tak, aby po zohľadnení všetkých rizík slušne zarobili.
Čo urobili takmer všetky banky v dobrých časoch, keď boli základné sadzby takmer na nule? A v eurozóne v roku 2014 dokonca v záporných sadzbách? Riziko budúcej možnej inflácie alebo recesie nezohľadnili a investovali do dlhých produktov s nízkym výnosom. Mysleli si bez akejkoľvek logiky, že už bude naveky dobre. To však znamená, že dnes na týchto produktoch môžu strácať aj 30-40 percent. A keďže FED a ECB tvrdohlavo bojujú s infláciou podľa príručky, peniaze sú drahé a koliesko požičiavania sa zadrháva. Tým sa banky dostávajú do nezávideniahodnej krízy likvidity. V SŠA aj Rakúsku ste už možno zachytili problémy penzijných fondov, spadli presne do tejto nezodpovednej schémy, z ktorej niet cesty von okrem predaja majetku pod cenu, čo spustí ďalšiu lavínu nepríjemných ekonomických udalostí.
Presne túto katastrofu spustili aj ekonomickí analfabeti na Slovensku, ktorých masy pustili ku kormidlu s odôvodnením, “aby bola aspoň sranda” a prestalo sa kradnúť. Napožičiavali si za nulový úrok, minuli to na nepodstatné veci (doslova prejedli a pretestovali) a ešte sa tým aj elektorátu chválili vo verejnom priestore. A obaja vo funkcii premiérov. História si na nich oboch spomenie v učebniciach. To je isté.
Číňania by na to povedali: ide rok zeleného draka. A to je rok zúčtovania. Tak uvidíme, ako sa náš právny systém bude činiť. Pevne verím, že nás čaká otvorenie pandemických tém a vyvodenie zodpovednosti.
Takmer všetky ekonomické portály naskočili na informačnú udičku FEDu a ECB, že základné sadzby čoskoro poklesnú, lebo úroveň inflácie klesá. To spôsobí opätovne masívne investície už s kalkulovaním budúceho zníženia sadzieb, čím banky iba prehĺbia svoje budúce straty, ak sa sadzby naozaj neznížia. Osobne sa teším na tie výhovorky FEDu a ECB, prečo sa sadzby ešte neznižujú podľa predostreného plánu. Ale veď uvidíme. Už 31. januára bude zasadať FED prvýkrát. A potom v marci. Odhadujem, že to bude zmes sľubov, dát a informácií, prečo sa niečo pokazilo. Prvou výhovorkou by mohli byť sandálnici z Jemenu a ich travexové raketky.
Je veľmi pravdepodobné, že v eurozóne už v tomto roku padne viacero bánk. Pravdepodobne to môžu byť práve banky, ktoré sa aktívne venovali progresívnym témam vo verejnom priestore a aj ich implementovali. Tie totiž kladú väčší dôraz na diverzitu, ako na odbornosť svojich zamestnancov. A to bude ich kameň úrazu. Išli a naďalej pôjdu nekriticky presne podľa vyššie uvedenej schémy, z ktorej niet úniku.
Katastrofu zažijú banky, ktoré naleteli na tému ESG. Už nejakú dobu sú niektoré indexy (napríklad od známeho Blackrocku) v katastrofálnych číslach. A tieto zelené investície nevyzerajú ružovo ani pre najbližšie obdobie.
3. Dlhopisy, akcie, kryptomeny, indexy, dolár: dva odlišné polroky
Problémom je celkový objem finančných derivátov a ich dosah na tvorbu trhovej hodnoty cenných papierov. Viete, čo sú to finančné deriváty? Nie? Skúsim to zjednodušiť. Predstavte si, že si Janko staví 100 Eur na to, že akcie Tesly porastú. Je to spravidla obyčajný hazard. Motivovaný prevažne správaním sa stáda. Psychológia podobná tým na protestoch. Jednoduché emócie. A tento hazard tvorí aktuálne už veľmi významnu masu finančných transakcií v objeme desiatok biliónov dolárov. Ekonomika sa v globále dostala do štádia, že je z veľkej časti postavená na hazarde. Nepríjemné z dlhodobého hľadiska aj z hľadiska volatility.
Tieto deriváty a ich stály nárast však spôsobujú nafukovanie hodnoty všetkého. Môžeme hovoriť o bubline všetkého. Preto vidíme už niekoľko rokov trend, ktorý keynesiáni nevedia vysvetliť. Inflácia, rast akcií, rast dlhopisov, rast komodít, rast všetkého s prístupom k špekulatívnemu financovaniu. Cena akcií už nezohľadňuje hodnotu firiem. Rast akcií nehovorí nič o kondícii firmy, iba o náladach investorov.
Tento trend rastu bude zrejme nasledovať aj niekoľko najbližších mesiacov. Kým sú barometre nálady na trhoch nad 70 bodmi. Ľuďom sa páči trend chamtivo hazardovať. Červená, čierna, červená, červená. Je to ako v kasíne. A zatiaľ to ide. Po prvom prelome už bude nasledovať len pád. Recesia môže trvať 4, možno až 8 rokov. Každopádne sa k predpandemickým ekonomickým časom generácia štyridsiatnikov zrejme nevráti. Európa zaostáva na poli inovácií, je investične drahá a daňovo nezaujímavá. A dorazí ju zelená agenda (ak sa nič neudeje). Ak sa tu neobjaví zo dňa na deň nový prevratný energetický zdroj, Európa smeruje do ekonomickej kómy. Je to každopádne pre niektorých aj dobrá správa. Recesia znamená nové príležitosti. Kto nebude trpieť na stratu likvidity (hotovosti), si v najbližších rokoch môže polepšiť.
Krátko ku kryptomenám. Nie som nadšenec bitcoinu. Už pár rokov po jej vzniku som bol pozvaný na IT konferenciu o kryptomenách, na ktorej bola jedna z tém “Možnosti legislatívnej regulácie bitcoinu”. Ak sa nemýlim, vtedy ešte BTC nemal žiadnu známu konkurenciu. Dodnes leží cca 1,1 milióna BTC cca v 22.000 peňaženkách takmer bez pohnutia. Historka o jej neexistujúcom zakladateľovi a majiteľovi týchto peňaženiek necháva žiť konšpiráciu, že za BTC môže byť niektorá z vlád (služieb). Koniec koncov, na čo sa najviac používal BTC? Na nelegálne obchody. Drogy, zbrane, prostitúcia. A kto by najviac benefitoval z takej výživnej informačnej siete, ktorá by bola oficiálne nestopovateľná, bezpečná a zároveň by veľmi presne zaznamenala všetky historické transakcie každej peňaženky záujmových osôb? Každé krypto je konkurenciou CBDC. Stačí sa na to v správnom čase rozpamätať.
4. Zlato
Zlato je prioritne uchovávateľom hodnoty, nie je investíciou. Ľudia nakupujú zlato hlavne v čase, keď nedôverujú vláde svojej krajiny. Ak sa dôvera obyvateľstva v globálnom meradle obráti na nedôveru, zlato rastie a láme rekordy. Presne preto som predpovedal jeho nárast v minulom roku. Mohla za to centrálne riadená plandémia.
V čase nedostatku likvidity však nezaplatíte zlatou tehličkou, skôr striebornou mincou, ktorá je dobre rozpoznateľná aj bežným spotrebiteľom a má pomerne nízku nominálnu hodnotu. Alebo bárter. Pre tých šikovnejších.
Vlády vedia vyzrieť aj na zlato. Stačí ho oficiálne uznať za legálnu menu. A môžete ho regulovať. Aspoň by zo striebra padla DPH, ale to je len malá náplasť. V SŠA s tým už začali. Nič nové som teda neprezradil (zdroj TU). Pre americké podmienky kovy teda nebudú tou čarovnou alternatívou. Alternatívou bude v dobe neistoty pravdepodobne diverzifikácia majetku do čohokoľvek, čo sa dá pomerne rýchlo speňažiť.
Zlato bude krátkodobo korigovať. Možno aj výraznejšie. Práve kvôli správam o úspešnom boji s infláciou. Až do doby, kým sa zistí, že to nie je pravda.
5. Dolár (USD)
Dolár zrejme posilní. Každý nový konflikt mimo územia SŠA spôsobí odliv investícií do najsilnejšej ekonomiky sveta. Najmä do štátov s podporou Republikánov. Napríklad na Floridu. Na Floride majú vily aj slovenskí proamerickí politici, aj ich kamarát Zelenskij. A tak, ako sa Miami stane v budúcom roku novým Wall Streetom, New York bude pustnúť a Čína zabojuje o pozíciu svetového finančného centra. Má na to všetky prepoklady. Má ešte stále pomerne dobrú demografiu (trošku zabrzdenú politikou jedného dieťaťa), dobrú vzdelanostnú úroveň, ale najmä: stále výborne kopíruje cudzie nápady, a preto vybudovala veľmi silnú a dobre zloženú spotrebiteľskú ekonomiku na obraz SŠA. Zabratím Tchajwanu definitívne ukončí Pax Americana a dokončí presun svetového centra. Potom sa začne to, čomu sa hovorí efekt dedolarizácie. Skôr nemôže. Do toho momentu nemá dolár atribút fiat meny (ale to je opäť iná téma). Medzitým bude mať čo robiť s vnútorným trhom s nehnuteľnosťami.
6. SŠA
Trump je evidentne najsilnejší kandidát na prezidenta. Demokrati s ním skúšajú urobiť to, čo v Argentíne chceli urobiť s Mileyim. Dosiahnuť právnou cestou zamedzeniu, aby sa mohol uchádzať o post v demokratických voľbách. V Argentíne to nevyšlo. Ak neodstavia Trumpa právne, nasledujú dve možnosti. Buď sa niekde pošmykne v kúpeľni alebo v čase svojej inaugurácie dostane do vienka krajinu v stave, ktorá bude angažovaná vo vojnovom konflikte, z ktorého niet cesty von. Za každých okolností, nech vyhrá voľby ktorýkoľvek kandidát, druhá strana to neprijme a už dnes polarizovaná SŠA sa bude nachádzať v stave tesne pred občianskou vojnou. Američanom nie je čo závidieť. Ale tak to už chodí. Zmena je život. Niektoré impériá padajú, aby sa iné zrodili. Amerika žije v ilúzii demokracie, rovnako ako Európa. Ak by totiž v demokracii žili naozaj, politici by sa ľudí pýtali na zásadné (aj existenčné) otázky. Napríklad, či chcú ísť do vojny, či chcú financovať cudzí vojenský konflikt alebo akú výšku daní a v akej štruktúre chcú platiť. Ruku na srdce, v ktorej krajine s atribútom “demokratická” sa toto deje?
Je pár mesiacov po parlamentných voľbách a malosť Slovenska sa prejavuje nie vo sfunkčnení inštitútu referenda, ale v hašterení o zmenu volebného systému podľa toho, komu to zaručí lepšie postavenie v budúcom volebnom období.
7. Máj 2024 – konferencia WHO
Tu sa dozvieme, aké majú na WHO a v OSN reálne pohnútky s centrálnym riadením. Beta test s plandémiou je už za nami. A tak ak nám pani prezidentka nenechá mesiac pred odchodom z funkcie pozdrav v podobe vlastného hlasujúceho splnomocnenca odlišného od nominanta vlády, bude aspoň teoretická šanca, že sme z toho von. Ak im to hlasovanie nevyjde, padne konečne aj téma smrtiacej klimatickej zmeny, CO2 už budú spomínať len záhradkári a pivári. Nebude totiž viac existovať efektívny globálny nástroj na vynucovanie pravidiel v mene verejného zdravia.
Bez ohľadu na všetko uvedené vyššie budete mať rok 2024 taký, o aký sa sami pričiníte.
Ak by vás toto čítanie malo akokoľvek znervózňovať, pustite to z hlavy von. Zoberte si príklad z čitateľky denníka SME, dôchodkyne. Aha. Aj z dôchodku to ide. Za každých okolností. Aj odložiť. Treba len motiváciu. A tú má každý inú.
A teraz vážne. V roku 2024 sa budú výrazne meniť aj nálady v médiách bývalého hlavného prúdu. Toto je z toho istého článku. Pozrite si počet lajkov. Ono to s tými “prebudenými” nebude nakoniec v roku 2024 až také zlé. Tak ako Rusko možno poraziť iba zvnútra, žlté médiá porazia ich vlastní čitatelia. A niektorých z toho možno porazí aj naozaj. Ale tak to už chodí. Život je zmena… A z ich popola vyrastie niečo nové, niečo čo bude odrážať požiadavky nového, lepšieho človeka.
Nech sa Vám všetkým darí.
