Kto sú tzv. progresívci?

Ľudia si mýlia pojmy liberál, libertarián, neomarxista a progresívec.

Každý z nich má svoj historický kontext. Dnes o progresivizme.

Jeden by si myslel, že semantický význam slova progresivizmus je napredovanie. Treba to vysvetliť.

Prvou progresivistickou stranou s názvom Progresívna strana bola strana Theodora Roosvelta.

Vznikla ako priama odpoveď na tretiu priemyselnú revolúciu. Odrazu sa významne zvýšila produktivita a s ňou mali ľudia čas dumať. Odrazu mali ľudia viac času. Aj na filozofovanie. Filozofovia z denníkov (možná paralela s dneškom je vyslovene náhodná) sa ponorili do rôznych sfér a vypadlo z nich, že progresivizmom nazvú rovnosť finančnú (alebo dorovnávania životnej úrovne), ktorá priamo oponovala rovnosti v právach.

Progresivizmus bol teda v čase svojho vzniku oveľa bližšie k smerom ako komunizmus, avšak výrazne predčil štandardný socializmus. Roosveltova strana sa v prvej fáze studenej vojny snažila o čo najlepšie sfázovanie so Sovietskym zväzom. Snažila sa o mohutný sociálny štát, rasovú desegregáciu, znárodnenie podnikov, najmä v energetike a zavedenie množstva sociálnych dávok na dosiahnutie rovnosti v úrovni bežnej ekonomickej existencie bez ohľadu na rasu, vzdelanie, pohlavie, čím logicky demotivovala u bežného človeka potrebu dosiahnutia vyššej formy vzdelania a potláčala potrebu konkurencie na pracovnom trhu. Nemali pracovať najlepší z najlepších, ale firmy mali zabezpečiť, aby pracoval ktokoľvek za rovnakých podmienok. Kto chce vedieť viac, môže sa začítať trebárs aj do wikipedie (TU). PS chcela zaviesť aj progresívnu sadzbu dane z príjmu, rozbiť monopoly, uprednostniť zamestnancov na úkor zamestnávateľov. Nehlásali však zákaz súkromného vlastníctva a revolučnú potrebu zmeny. To ich oddeľovalo od tzv. beztriednej ideológie.

Toto bola a stále by mala byť definícia strán s progresívnym smerovaním. O to viac, ak to majú v názve. Z pohľadu bežnej klasifikácie ide o extrémnu ľavicu. V žiadnom prípade nejde o stranu stredu. To je všetko. Nabudúce si možno čo-to povieme o liberáloch, libertariánoch, národných socialistoch a neomarxistoch. Je to história, čo určuje definície.