Čo je to konšpirácia?
Tento článok píšem preto, lebo v slovenských pomeroch sa začala nadužívať negatívna konotácia k slovu konšpirácia. Vysvetlíme si, prečo. Alebo sa to aspoň v základe pokúsim. A zároveň snáď čitateľa neunavím.
Skúste si najprv spomenúť na môj článok o tom, aký je rozdiel medzi republikou a demokraciou. Kto si ho pamätá, vie, že aktuálne žijeme v republike, nie demokracii. Prečo? Volíme si zástupcov na základe sympatií k nim a tí si potom počas volebného obdobia robia, čo chcú, necítia sa viazaní želaniami ani rozhodnutiami svojich voličov. Svoje správanie menia až vo volebnom roku, kde sa opäť pokúšajú predať svoj program, ktorý v najmenšom nemienia dodržať. Nedodržanie programu potom zvaľujú na tzv. potrebu vládnuť v koalícii, t.j. kompromise. Toto je definícia REPUBLIKY. Tak, ako ju poznáme z čias Ríma. Demokracia by naopak bolo to, čo sa dnes najviac približuje referendovému systému, aký používajú švajčiarske samosprávne jednotky. Decentralizovaná forma záväzných referend a ľudových hlasovaní. Na federálnej, kantonálnej aj obecnej úrovni. Dnes sme na tom ešte oveľa horšie, ako v Ríme. Lebo si volíme politické strany, nie zástupcov. Áno, krúžkujeme. Ale musíme brať do úvahy minimálny počet hlasov, ktoré musí strana získať. A to je model, ktorý je ešte viac vylepšený a slúžiaci k tomu, aby sa k moci nedostali ľahko ozajstní odborníci. Partokracia odrádza inteligenciu od vstupu do politiky a politické strany zabezpečujú, že k výkonným funkciám sa dostanú ľudia blízki k sponzorom strany.
A teraz k podstate problému.
V čase antiky, v čase rozkvetu tzv. gréckej demokracie, malo slovo konšpirácia pozitívny význam. Skladalo sa z 2 slov.
Con – spolu
Spire – dýchať
Malo výrazne duchovný a intelektuálny charakter. Znamenalo, že mnoho ľudí dalo hlavy dokopy a v dobovom ponímaní demokratických princípov a princípov slušnej a tvorivej diskusie dospeli k spoločnému rozhodnutiu alebo informačnému obohateniu. Konšpirácia bola ušľachtilým cieľom tvorivej diskusie.
Kedy sa objavila prvýkrát negatívna konotácia?
V čase intríg a bojov o moc. Boli to rímski politici v čase REPUBLIKY, ktorí spindoktorsky zmenili význam tohto slova. V tom čase už ľudia mohli do politiky zasahovať pramálo. Ich práva podieľať sa na správe veci verejných začínali a končili v deň volieb. Mali jediné šťastie oproti dnešku. Volebné obdobie bolo spravidla 1 rok a nie 4, ako dnes. Práve dĺžka volebného obdobia nakoniec dostala republiku do jej rozpadu (každý rok bol volebný a muselo sa naraz plánovať kradnúť, kradnúť a ešte aj kampaňovať, čo šlo akiste ťažko). A keď Cézar prekročil Rubikon, nikto sa mu nepostavil na odpor, ľudia ho vítali ako spasiteľa v skorumpovanom zriadení a vrchol korupčnej pyramídy-senát, ušiel najprv na juh a potom v smere India. V dobe republiky bola korupcia taká neznesiteľná, že ročné volebné obdobia si volení funkcionári predlžovali tak, že si u veľkého kňaza (áno, aj cirkev bola skorumpovaná) kupovali pridávanie dní do kalendára. Keď Cézar vstúpil do Ríma, bol oficiálne 10. január. Lenže vonku bol meteorologický jún 🙂
Republika sa po jej zvrhnutí revolučným spôsobom zapísala do histórie ako najkorupčnejší model, aký kedy existoval. Bolo to obdobie morálneho úpadku a ľudské práva nestáli za fajku dymu. Vládol mamon. Kto mal peniaze, mal pravdu a moc. História sa opakuje. Aj dnes žijeme v republike, nie v demokracii. Dokonca vo vylepšenej verzii republiky.
Netvrdím, že obdobie cisárstva vytrhlo Rím zo dňa na deň z biedy. To vonkoncom nie. Ale na nejaký čas aspoň zatočilo s morom doby, korupciou. K ozajstnej demokracii vo význame vlády ľudu sa však Rím nikdy neprepracoval.
Konšpirácia sa v boji o politickú moc zvrhla na niečo, čo môžeme nazvať trestným činom úkladov proti republike. Ak by ho spáchal niekto dnes, hrozil by mu doživotný trest. Používanie nálepky konšpirátora v tejto dobe istým spektrom novinárov je vlastne pokus o vyvrhnutie niektorých ľudí na okraj spoločnosti s nálepkou zločinec bez procesu a odstaviť ich od živobytia. Nie hocijaký zločinec. Ale páchateľ obzvlášť závážných zločinov. Bez trestného oznámenia, bez procesu, bez možnosti obhajoby a s trestom vopred. Motívom býva obyčajná zlomyseľnosť.
Ak ste to dočítali až sem, možno pochopíte dve veci.
- ak ste sa náhodou ocitli na zozname konšpirátorov, môžete byť na seba hrdí. Je to v dnešnej dobe viac, ako trebárs rád Ľudovíta Štúra. V poslednom období som si trebárs všimol laureáta, ktorý sa preslávil len tým, že informačne podržal stranu jednej názorovej skupine ľudí. Bez argumentov. A to bolo z jeho strany celoživotné dielo.
- Ak budete čítať prácu nejakého novinára s použitím slova konšpirátor v negatívnej konotácii, vedzte, že ide pravdepodobne o cielenú a vedomú psychologickú operáciu alebo útok ad hominem (podľa nimi používanej terminológie ako forma tzv. fallacy) človekom dlhodobu trpiacim významnou mierou neventilovanej vnútornej agresivity, ktorý si nezaslúži pozornosť, ale obyčajný ľudský súcit. A možno len žiada o odbornú pomoc.
PS pre tzv. žltú novinársku obec: americká CIA po vražde Kennedyho inštruovala médiá, aby úmyselne zneužívali pojem konšpiračný teoretik (odtajnený dokument 1035-960 (1967)) na kontrolu nedotknuteľnosti oficiálneho vládneho naratívu, onálepkovanie a verejné znemožnenie kritikov záverov tzv. Warrenovej komisie, ktorá prišla s jedinou oficiálnou teóriou vraždy. Bolo to opatrenie, ktoré bolo zvolené v čase, kedy 46 percent obyvateľov SŠA spochybňovalo oficiálne závery Warrenovej komisie. Boj s verejnou mienkou cez médiá. Pripomína vám to niečo? Roky 2020-2023? Presne v tomto význame používajú tento pojem od doby plandémie aj mnohé slovenské médiá, čo vzbudzuje isté veľmi vážne znepokojenie a otvára ďalšie otázky o aktívnej spolupráci (aj slovenských) médií a zahraničných tajných služieb zhruba od začiatku roku 2021 dodnes. Link na memo TU. A čo je horšie, používajú ho dodnes. Operácia teda trvá a slovenská suverenita je len vetou v ústave…
