Rozpočet ako nástroj korupcie

Máme schválený rozpočet. Je to oveľa lepší stav, ako by sme mali trčať v rozpočtovom provizóriu. To by bolo v tomto beztak napätom ekonomickom stave bezútešné. Potiahli by sme dva-tri mesiace a nastala by panika.

Aký je tento rozpočet? Nie je dobrý, lebo je predvolebný. Nie je šetriaci, lebo je predvolebný. Deficit je šialený. Doslova z neho srší volebná korupcia. Motivácia pre voliča, zamestnanca mohutnej verejnej správy, aby šiel voliť aktuálnych. Aj keď na to nemáme a obsluha štátneho dlhu sa utrhla z reťaze ešte za Matoviča. Trhá mi sluchy, keď počujem p. Remišovú hovoriť, že si oni požičiavali za 0. A splácajú tiež za 0? Späť k tým pri moci dnes. Je tu zjavne viditeľná akási chimérna ambícia, predpoklad vládnych strán, že zvýšenie platov a rozšírenie štátneho aparátu bude znamenať automaticky lepší volebný výsledok. Veľmi sa to podobá na “helicopter money” Donalda Trumpa. Ten to zas dáva veľmi podobne, ako kedysi OĽANO v osadách. Len Trump plošne v závislosti od výsledku novembrových volieb. Ono to tak ale fungovať veľmi nebude. Spoločnosť je výrazne polarizovaná na dva tábory a v rámci týchto dvoch táborov sa budú hlasy iba prelievať. Tých nerozhodnutých na pomedzí zvykla zbierať aj SaS, ale po pridaní sa k táboru priaznivcov plandemických opatrení túto rolu naveky stratilo. Chytať “v žite” umiernených kritikov tak môže snáď už iba KDH. Ale aj tí sa profilovali pri opatreniach pomerne jasne. Len nie tak hlasno. Cirkev zohrala pri celoplošnom SNP 2 hlavnú úlohu. Na to netreba zabúdať.

Výber volebnej korupcie ako primárneho ťahúňa hospodárskeho rastu sme tu každopádne ešte nemali. Je to síce trošku premiešané s investíciami, len tie by museli mať výlučne výraznú pridanú hodnotu, a to zatiaľ u mnohých avizovaných projektov nevidím. Je to akoby vyťahujeme všetko, čo máme a ideme all-in. Nie je to dobrá stratégia. Je to len čarovanie s číslami v rámci platnej metodiky výpočtu hospodárskeho rastu. Reálne sme však recesii. Krivka pôjde ešte strmšie nadol práve v dôsledku prijatia takto deficitného rozšafného rozpočtu. Vláda si vybrala udržanie sa pri moci na úkor všetkého iného. Aj to je legitímny postup, len sa tým stávajú spoluvinníkmi toho, čo príde.

Pôjdeme gréckou cestou. Nie hneď. Ale pôjdeme. Každopádne s garanciou, že záleží na plných vačkoch oligarchie (zachovanie ich sociálneho štandardu) a zaplatia to ľudia z ich oficiálne zachovaného sociálneho štandardu. Ak by žil D’Artagnan, dnes by kričal už iba Všetci za jedného.

Presne preto platí, že keď ekonomika kulminuje, v dobe prebytkov, víťazia socialisti a v dobe recesie národne orientované strany, hodnotovo skôr konzervatívne. Socialisti totiž prebytky rozdávajú a ľuďom sa to páči, ale v čase recesie sa ich neochota upustiť od rozdávania stáva príčinou ich konca. Odkedy svet svetom stojí sa tento vzorec opakuje.

Je to smutné, dúfal som vo viac, ale rozum a skúsenosti napovedali, že na to tí aktuálni nemajú predpoklady. Zvíťazil rozum a skúsenosti. Škoda.

Ďalšia partička v poradí, ktorá potvrdila, že nedisponuje morálnymi a etickými predpokladmi na moderné spravovanie štátu. Ani na moderné, ani na krízové. Škoda. Strata 4 rokov. Obávam sa, že iné partičky v ponuke už nie sú.