Tepelná kupola a klimatické zmeny
Včera som si na Denníku N prečítal toto:

Zdroj TU.
Samozrejme, beriem s veľkou rezervou, kto to píše. Presedlať z denného prehľadu zničených tankov a dronov na meteorológiu nie je úplne jednoduché. Ale nosná myšlienka tam je a tak to treba nejako vyhodnotiť.
Nemám síce prístup k celému článku, ale z toho, čo vidím, mi je jasné, že do Denníka N ešte nedorazili z Ameriky nóty o tom, že globálne otepľovanie sa medzičasom tematicky zamenilo za klimatickú zmenu. A to sú dve úplne rozdielne veci. Lebo tá druhá môže byť o hocičom. A ľahko sa dokazuje. Lebo jediná istota je predsa zmena. Aj klimatická. Tu už totiž môže ísť aj o teplotné výkyvy smerom nadol alebo zmenu hydrologických podmienok.
Akoby každá príležitosť na nekritickú konfirmáciu o vysokých teplotách v redakcii Denníka N bola príležitosťou. Ale že by napísali niečo o tom, že v máji a júni tu máme opakované nízke teploty pod mrakom, o tom azda ani ceknúť.
Tuším u nich sa presadzuje myšlienka, že veda pomáha. Tak poďme na to, Archimedes. Možno by sa v Denníku N mali pozrieť, ako pôsobí na stabilitu podmienok na nejakom území oblačnosť, jej tvorba, stabilita a anomálie v prúdeniach más vzduchu z rôznych smerov, najmä od Atlantiku. Na to by však bol tento blog pridlhý. Chcem veľa? Čo ak áno?
Poskytnem preto niečo kratšie, čo vysvetlí aktuálny tepelný stav (aj) nad naším územím.
Volá sa to TEPELNÁ KUPOLA alebo HEAT DOME. A veru nie je bežná a nedá sa predvídať, že by mala byť bežná v budúcich rokoch. A vonkoncom nie je dôkazom o nejakom trende.
Mali sme ju tu v rokoch 2003, 2006, 2010, 2019 či 2022. Táto je možno masívnejšia a ešte sa trafila do vrcholu slnečného cyklu. Bisťu! Máme 45 stupňov? Nie? Tak nepanikárte:)
Čo teda tá tepelná kupola je a ako vzniká. Ak by som to videl v tom článku, asi by som si povedal, že tam je aspoň snaha o nejakú objektivitu. Ale ja som to tam nevidel.
Tak sa vráťme na učivo zo základnej školy. A niečo málo navyše. Hádam to pomôže a nikoho neurazí. Opakovanie je matkou všeličoho, ale nie každému pomôže.
Nad veľkou časťou južnej a strednej Európy sa vytvorila silná, pomerne mohutná a veľmi stabilná tlaková výš (anticyklóna). V nej vzduch pomaly klesá. Pri klesaní sa stláča a ohrieva (adiabatické otepľovanie). To zároveň bráni tvorbe oblačnosti.
Vždy, keď nie je dlhší úsek oblačnosť, je úplne štandardné, že sa tvoria teplotné extrémy. V zime mínusové, v lete tie plusové.
Uvedená tlaková výš je blokujúca, teda pohybuje sa veľmi pomaly. Prúdové prúdenie (jet stream) ju neodsunulo dostatočne rýchlo na východ, takže horúci vzduch zostáva nad rovnakou oblasťou niekoľko dní. Takéto blokovanie sa často označuje ako omega blok.
Zároveň prúdi do Európy veľmi teplý a suchý vzduch zo severnej Afriky a zo západného Stredomoria. Odtiaľ ešte tuším nikdy v histórii meraní neprišiel žiaden arktický vzduch, že? Keď sa dostane pod oblasť vysokého tlaku, nemá sa čím ochladiť a ďalej sa prehrieva.
Jasná obloha znamená, že slnečné žiarenie nie je tienené oblakmi. Povrch sa každý deň intenzívne zohrieva a následne ohrieva aj vzduch nad sebou.
Ak je pôda na mnohých miestach suchšia, menej energie sa spotrebuje na odparovanie vody a viac energie ide priamo do ohrievania povrchu a vzduchu. To môže horúčavy ešte zosilniť. U nás sme mali na škodu kumuláciu javu bezzrážkového mája a tepelnej kupoly. A katastrofa (najmä pre poľnohospodárov) je na svete.
Veľmi pochybujem, že tento jav sa bude odrazu vyskytovať každý rok (minulý napríklad nebol). Ale to nezabráni, aby si niekto šiel svoje o teple, kde všetci pomrú, ak nič neurobia, pri každej príležitosti a tam, kde sa to nehodí, ticho šomre, kedy to peklo už príde, lebo ho svrbí pero.
Aj by to bolo na smiech, keby to nebolo do plaču. Peklo končí v stredu. A príde obdobie pod 30. S oblakmi. A budeme sa mať skoro ako v Aténach, Istanbule a Palerme počas tej kupoly. Ale iba skoro. Oni to mali na konci júna na ľahké bundy, vážení faktčekeri.
A na záver jeden lucidný sarkastický komentár z ich vlastnej diskusie.

Mimochodom, keď som to dopísal, kamarát mi pripomenul jeden film. Ostrovné správy s Kevinom Spaceym. Je to ako šité na tento článok.
Starý redaktor ho učí písať správy a vezme ho na pobrežie. Ukáže prstom na horizont a vraví, že vidí ničivú búrku, ktorá sa ženie na ostrov. Na obzore však vidno len obyčajné mraky. Spacey sa pýta, že čo ak búrka vôbec nepríde? On mu odpovedá, že tak napíš ďalšiu správu o tom, že ničivá búrka len tesne minula ostrov. Stále sa niečo deje, ide len a len o to, či to ako novinár dobre vidíš a ešte lepšie spracuješ. Alebo nestojíš za nič:)
A opakujem si to aj pri JOJke, aj pri RTVS správach. Všade musí byť tá vsuvka navyše. Ako v tom sarkastickom komentári Eda Veleckého. Ešte aj v tej alternatíve je každý štvrtý nadpis so vsunutým slovom “šokujúci”. Hihi.
