Migranti, kvóty a SR

Písal sa rok 2017.

Zdroj TU.

Píše sa rok 2025.

Minister vnútra sa vracia z Európskej intergalaktickej federácie so správou ber migranta alebo zaplať. Možno padla v panike aj opcia nepreberať elektronickú schránku a poštu vôbec a vydržať tak ešte nejaký mesiac alebo rôčik navyše. Neviem.

Mám na to jedinú reakciu. Konzistentne ju opakujem. Buď si koalícia vyskúša v praxi nové znenie Ústavy priority práva SR v kultúrnych otázkach alebo si občania vyskúšajú článok 50 Zmluvy o Európskej únii. Stačilo by referendum. A potom ešte dva roky vyjednávania, rozumej zdržiavania. Jára Cimrman by sa možno opýtal: A není to málo, Antone Pavloviči?

Osobne si myslím, že to vláda nechá na občana alebo radšej vyhniť. Pravidelný odliv peňazí do vreciek oligarchie a nejaké drobné pre správne orientovaný podnikateľský plebs z eurofondov. To všetko na štýl štandardnej ukrajinskej (pardón, západnej) demokracie je dostatočnou motiváciou na to, aby sa o téme vystúpenia z EÚ iba krčmovo teoretizovalo. Navyše aj keď Európska prokuratúra (údajne) stíha koľko vládze, aj tak nestíha. Vlastne stíha kvalitatívne menej ako NABU (rozumej Američania) na Ukrajine. Zákon o verejnom obstarávaní po poslednej zmene je už len paródiou na nejaké obstarávanie. Stal sa alobalom na vatu…

Otázka referendová by to bola veľmi jednoduchá. Netreba na jej formuláciu právnické vzdelanie. Navyše ju stačí akoby obkresliť z jediného doposiaľ platného referenda v Slovenskej republike.

Na stole je však iná, podstatnejšia otázka a tá odpoveď asi aktuálne nemá. Čo potom? Týraná rozvedená žena, ktorá povedala “a dosť” s deťmi, bez ubytovania a úspor. Nový štart a hrubá čiara. V hostilnom prostredí (na všetky štyri strany). KTO SI TRÚFNE?