(Ne)pochopenie inflácie

Vlády vrátane tejto aktuálnej slovenskej robia stále tú istú chybu. Cyklicky a nepoučiteľne. Keď sa zamerajú na makroekonomiku a trebárs potrebu konsolidácie, NIKDY sa nepýtajú, či navrhnuté opatrenia NIEKDE NIEKEDY fungovali. Naopak. Niekto príde s nápadom, všetci sa zamyslia, povedia, sme v časovom tlaku, okej, to znie dobre, poďme na to. Čas ukáže. A ak bude priveľký tlak od ľudí, zmeníme to. Bez systému, bez nahliadnutia do histórie, len na zaplátanie aktuálnej diery.

Nesprávny prístup. Pripomienky od ľudí prídu často až vtedy, keď náprava už nie je možná.

Ak sa niekto pochváli, že rejtingová agentúra ponechala rejting na rovnakej úrovni, ale s negatívnym výhľadom, nie je to pochvala. Je to vztýčený ukazovák. O pol roka sa nám totiž bude rejting asi znižovať. Kto hovorí o pochvale, je buď populista, ktorý téme rozumie, alebo jednoducho téme nerozumie a nemá sa potom dôvod k tomu vyjadrovať.

Musíme sa vrátiť k základom. A pomôže mi pri tom historický príklad.

Je inflácia spôsobená zvyšovaním objemu peňazí v obehu? OMYL! Zásadne to nesúvisí.

Inflácia je jav, ktorý okráda najmä tých, ktorí majú úspory. Teda tých, čo ťahajú spotrebu. To, čo by im vyšlo na pokojné dožitie, scvrkáva ich rezervy. Všetko je odrazu drahšie a 100.000 na účte sa časom z pohľadu kúpyschopnosti javí ako 30.000. Po pár rokoch. Už to na dožitie nevystačí. Treba sa vrátiť do kolobehu zarábania v plnej intenzite. Treba sa obmedziť. A tým sa obmedzuje aj spotreba. Ekonomika spomaľuje.

Weimarská republika, 1922.

O rok (1923) sa začína hyperinflácia. To sú tie fúriky plné bankoviek. Keď sa šlo na pečivo. Všetky “seriózne” zdroje vám povedia, že je to kvôli tlačeniu nových mariek. OMYL!

Nemecko prehralo prvú svetovú vojnu, musí platiť reparácie.

Politici v roku 1922 prišli s nápadom. Reichsnotopfergesetz. Jednorázová daň pre všetkých Nemcov vo výške 10 percent, aby vyšlo na splátky z reparácií. Niet zdrojov. Politické rozhodnutie.

Aký bol následok? Každý, kto mal viac úspor, takmer okamžite vzal nohy na plecia a z Nemecka ušiel. Aj s úsporami. Nastal markantný odliv kapitálu. Odrazu takmer všade chýbala likvidita.

Až na základe masívneho úteku kapitálu mimo Nemecka prijala vláda ďalší krok. Tlačenie peňazí. Nebolo na splátku reparácií, daňový výber pre odliv kapitálu kolaboval a Francúzi s Belgičanmi si brúsili zuby na Porúrie. Tlač peňazí. Rozhodnutie v panike. V tom čase však už rast inflácie prebiehal. A naplno sa prejavil ako hyperinflácia v polovici roka 2023. Prejav potreboval svoj čas, kým sa postupne rozvinul.

Hyperinflácia nebola následkom tlačenia peňazí. Tlačenie peňazí bolo následkom vysokej inflácie. Tieto dve vety si, prosím, prečítajte ešte raz.

Opakujem, vysokú mieru inflácie vo Weimare nespôsobila tlač peňazí. To už bola iba reakcia na nedostatočné zdroje financovania štátu. Prvotným problémom bol pokus o okradnutie obyvateľstva vládou, strata dôvery vo vládu a následný masívny exodus likvidity za hranice.

Prečo Hitler po nástupe k moci zakázal Nemcom mať účty v zahraničí? Bola to neskorá forma kontroly toku kapitálu. Aby ostal v Nemecku a ten, čo už bol preč, sa vrátil. A práve na tom zarobilo Švajčiarsko. Ponúklo ľuďom tzv. anonymné účty. Práve Nemci vystavali švajčiarske bankovníctvo, ako sme ho roky poznali (dnes už také nie je). Vďaka Hitlerovi. Krajina fialovej kravy by dnes bez utekajúcich Nemcov bola Moldavskom s vlekmi.

Premostím na dnešnú situáciu. Snáď si to niekto vo vláde prečíta. Kým nebude neskoro.

Prečo má/malo Slovensko najvyššiu mieru inflácie v eurozóne? Keď máme euro, sme otvorená ekonomika naviazaná na Nemecko, veď by sme ju mali mať podobnú, ako Nemci, že? Tak vraví somár Keynes. Tak potom prečo je to inak?

Inflácia je najmä o prejavenej nedôvere obyvateľstva vláde štátu. Tak, ako zlato a meď sú meradlom geopolitických pohybov. Slovensko malo 2-násobnú infláciu oproti Nemecku práve v rokoch 2022-23. Keď vrcholili nezmyselné plandemické opatrenia. Neskôr sa síce priblížila nemeckej, ale stále to nie je ono. A pritom Nemci majú pri kormidle vojnového štváča Merza, ktorý si vyhodil do vzduchu chladiace veže jadrovej elektrárne. A my ani po voľbách nie sme v číslach pod nimi. Stále sa dôvera naštrbuje nesprávnymi alebo nie správne komunikovanými rozhodnutiami vlády. Čísla neklamú. Čísla sú len náladovým agregátom. Celého politického spektra obyvateľstva SR. Možno ich samozrejme čiastočne upraviť a manipulovať. Každá vláda to robí. Ale porovnať sa aj tak v hrubých rysoch dajú.

Čo sa deje v EÚ? Vojnové tamtamy.

EÚ kolabuje práve kvôli neustálemu úniku kapitálu. Green deal, Ukrajina a mnoho ďalších politických ideológií. EÚ tentokrát neurobí “chybu” z Weimaru a pravdepodobne zakáže pohyb kapitálu mimo eurozónu ešte skôr, ako prinúti obyvateľov a ešte skôr podnikateľov na použitie ich úspor (rezerv) na financovanie vojny na Ukrajine, resp. financovanie niektorej z ich zlyhaných politík, napr. green dealu. Za týmto účelom zavedie pravdepodobne čoskoro CBDC, zintenzívni boj s inou formou hotovosti (áno, digitálne euro je kvôli slovenskej ústave dizajnované ako hotovosť) a neskôr bude nasledovať boj aj s kartovými spoločnosťami. Pravdepodobne sa zakáže vývoz drahých kovov. Ľudia využijú poslednú možnosť úteku a nasypú peniaze do “údajne anonymného” BTC a vtedy príde regulácia a masívne dodanenie aj v tomto smere. Následne bude môcť prísť zákaz účtov mimo eurozóny. Pasca na tzv. euroobčana sklapne.

Už teraz sa rokuje o pokuse ukradnúť ruské aktíva na úrovni Európskeho parlamentu, čo sú vlastne Rusmi vlastnené krátkodobé dlhopisy krajín eurozóny slúžiace ako rezerva ruskej centrálnej banky v iných menách. O tom sa veľmi nehovorí. Problémom je Euroclear, ktorý to urobiť nechce. Vie, čo spôsobil Obama so SWIFTom. Bol by to precedens, pre ktorý si už NIKTO až do rozpadu EÚ nekúpi dlhopisy krajín EÚ. A z toho dôvodu to urýchli bankrot jednotlivých členských krajín. Pred nimi však zbankrotujú banky, ktoré držia dlhopisy členských krajín v povinných rezervách a chvíľu budú nútené financovať chod únijných štátov, kým to bude možné (lebo mimo EÚ a IMF už nikto peniaze nepožičia).

Čo je nehoráznejšie, je spôsob, akým sa vojnoví štváči pokúšajú ruské dlhopisy ukradnúť. Diskutuje sa ako jedna z alternatív aj zmena veriteľa týchto dlhopisov. Má ním podľa médií byť Ukrajina namiesto Ruska. To by zabezpečilo Európskej komisii, že už nemusí financovať žiadne balíky pomoci a aj SR by bolo povinné platiť Ukrajine výnos, ktorý by inak platilo Rusom. Z Ukrajiny by sa stal veriteľ štátov EÚ. A na to sa predsa nevzťahuje žiadna blokácia v hlasovaní o balíkoch pomoci. Akákoľvek budúca pozícia Maďarska alebo Slovenska by bola preto iba nariekaním nad rozliatym mliekom.

Navyše, siahnutie na vlastníctvo dlhopisov je už konkrétny akt vojny a úmysel EÚ vojnu proti Rusku viesť. Prečo sa podľa Vás Čína dlhodobo zbavuje (od momentu odpojenia Ruska od SWIFTu) amerických dlhopisov? Nikto nikdy počas vojny neplatil za dlh svojmu nepriateľovi. A prečo nekupuje Čína nový dlh? Aby si Američania nemohli za čínske peniaze kupovať zbrane, ktoré namieria na Čínu. Nikto príčetný by nekonal inak. A taký istý je teraz vzťah EÚ a Ruska. EÚ si vypracúva finančné pozície ako pozície na horúcu vojnu.

Preto sa verejne pýtam. Je to otázka bezpečnosti Slovenskej republiky. Má ruská centrálna banka v zmrazených aktívach aj slovenské dlhopisy? Ak áno, musíme z EÚ preč. TERAZ. Niet inej možnosti. Nemôžeme čakať, kým sa o 5-6 rokov sama rozpadne. Inak budeme v bloku budúcich porazených. A nám by tak veľmi svedčala neutralita so strechou (lenže nie tá s dodávkami zbraní každému, kto si požiada a zaplatí). Slovensko má teraz šancu byť Švajčiarskom. Tá príležitosť príde. Ale nemôže sa nečinne prizerať. Ani hrať hru politiky na štyri svetové strany, ktorej prejavom do vnútra je len obyčajná neúprimnosť voči vlastným obyvateľom. Inflácia je vizitkou aj tejto politiky. A nech sa urazí, kto chce. To nie je môj názor, to ukazujú čísla.

PS: Situáciu opísanú hore si nemožno zamieňať s tzv. bankovým bail-in na Cypre v roku 2013. Je to úplne iná, neporovnateľná situácia. Cyperský prípad skôr popisuje to, čo sa po období inflácie udeje po páde prvých väčších bánk v eurozóne, poklese M2 a prudkom poklese spotreby. Bude to znieť ako paradox, ale nie je. Deflácia. Ruka v ruke s nezamestnanosťou. Už som o tom písal, ale tam ešte zďaleka nie sme. To všetko si užijeme po poradí. Najprv prídu ľudia o úspory uložené v eurozóne, potom všetko zlacnie, ale aj tak nebude za čo nakúpiť. Do toho budú rinčať zbrane a chodiť do platenej práce bude výsadou. Prečo to všetko? Lebo história sa opakuje. A prečo sa opakuje? Lebo ľudská povaha sa nemení. Vo weimarskom prirovnaní by išlo o roky cca 1929-1932, kde deflácia sprevádzala ekonomickú depresiu.

Neviem, čo sa s tým dá robiť. Keď počúvam europoslancov za PS a KDH rozprávať, je mi otupno. Valíme sa tam, kde ľudstvo bolo už mnohokrát. Nepoučiteľne a nezastaviteľne.