Euro vs USD

V predošlom článku som písal o tom, že je pravdepodobné, že Francúzsko (okrem neho možno aj Británia a s menšou pravdepodobnosťou Nemecko) požiada o tzv. bailout Medzinárodný menový fond. Inými slovami, minimálne Francúzsko a Veľká Británia hlásia neoficiálne (v tichom režime) bankrot a potrebu ho riešiť externým spôsobom. Pre menej zorientovaných, máme tu opakovanie “gréckej udalosti”, akurát sa v nej nachádza oveľa väčšia ekonomika a asistujú jej dve ďalšie obrovské ekonomiky. Tentokrát žiaden val nepomôže.

Čo môže nasledovať?

Zo skúseností vieme, že Grécko v čase svojej “krízy” oslabilo externú dôveru v európsku menu. Je to spôsobené tým, že dlhy únie neboli v čase vytvorenia eura konsolidované a dodnes nie sú. Čo znamená, že ak padne jedna ekonomika, nasleduje domino členských štátov (prednostne s eurom).

To by nebolo všetko. Súkromné banky v EÚ majú portfóliá postavené vo veľkej miere na dlhopisoch európskych krajín. Banky sú zároveň navzájom prepojené. Nejdem maľovať čerta na stenu, ale záver si iste viete urobiť aj sami.

Čo by mohlo nasledovať?

Ak sa objavia verejne prvé náznaky defaultu, zníži sa (okamžite) dôvera investorov vo francúzske dlhopisy a ich peniaze začnú migrovať. Vo veľkom. Aby neprerobili. Keďže však problémom je od počiatku chybné nastavenie eura, spustí sa pravdepobne lavína udalostí, ktorá bude zasahovať krajinu za krajinou, cena požičiavaných peňazí vystrelí nahor a náramne sa predraží požičiavanie peňazí pre štáty. To nehovorím o obsluhe dlhu. Tú lavínu bude urýchľovať špekulatívny kapitál, ktorý v krachu jedného vidí príležitosť zarobiť na ďalších padajúcich.

Prelom rokov 2025/2026 naznačuje pomerne rýchly nástup hlbokej ekonomickej depresie v eurozóne, ktorá sa najviac podobá na tú z rokov po roku 1929.

Štáty namiesto vyhlásenia defaultu budú najprv centralizovať moc, zvyšovať daňové sadzby a maximalizovať výber daní a poplatkov (samozrejme aj na úkor práva) a ako posledné riešenie odsunú voľby a budú cieliť na dosiahnutie veľkého vojnového konfliktu, v ktorom by na konci mohli nanovo rozdať karty pri štarte novej Ponziho finančnej schémy. Karty však rozdávajú víťazi a eurozóna vyzerá ako všeličo, len nie ako budúci víťaz.

Ak by euro malo skolabovať úplne, eurozóna siahne po jeho okamžitej výmene za CBDC. Plán na to má. Proti CBDC si nikto z alternatívnych hrdinov s hypotékou ani neštrngne. Len zvesí hlavu a zašomre. CBDC budú vydávať Vaše súkromné banky pod rúškom transparentnosti, zelenej agendy a boja proti praniu špinavých peňazí. Nie centrálne banky (aby bolo jasno).

Takto sú podľa mňa rozdané karty pre záver roka 2025 a prvú polovicu 2026.

PS: dôkazom, že je celá únia v problémoch a eurokomisia to vie, je nasledujúci text z novín (zdroj TU). Kto nechápe súvislosti, mal by vedieť, že cca 90 percent tzv. ruských aktív sú dlhopisy štátov eurozóny. Teraz to dáva úplne iný zmysel, že? V čase, keď výnosy z nich vystrelia do nebies… Vy by ste platili nehorázny výnos krajine, na ktorú v zástupnej vojne útočíte a financovali by ste vlastne vojnu proti sebe? A navyše v dobe, keď už ani na ten výnos nemáte zdroje. Preto sa mimochodom Čína kontinuálne zbavuje amerického dlhu.

Samozrejme, je cesta von. Aj keď je päť minút po dvanástej. Ale načo to písať, aj tak nikto nepočúva. Iba by som opakoval, čo dokola omieľam minimálne dva roky. Tie sme však stratili. Vtedy existovali cesty štandardné, teraz to bude chcieť pevne držať kormidlo a vybrať si cestu dole vodopádom. Aj tá sa dá prežiť. Nejako. Ale už nie bez strát.

Názov článku vyzerá divne, že? Nuž je to preto, že na páde eurozóny získa dolár. Stále tvorí nominál v najväčšej časti transakcií svetovej ekonomiky. BRICS nebrics. A napriek tomu, čo si mnohí myslia, dolár je tzv. bezpečný prístav pre veľké peniaze.

A v tejto súvislosti som zabudol na jednu podstatnú vec, čo v depresii robia postihnuté štáty. Bránia odlivu kapitálu. Má to aj svoj terminus technicus. Capital flow controls. Príde aj na to. Skôr, ako sa nazdáte. V tom čase to však bude vec, ktorá bude ľudí bez úspor trápiť najmenej. Bude však trápiť všetkých tých, ktorí si nahrabali zo spoločného a myslia si, že tak tú dobu s nasyslenými ukrytými miliónmi prečkajú. Ak ich majú na účtoch v EÚ, veľmi sa mýlia… premenia sa na gastráče CBDC a určí sa strop. Zvyšok padne na európsku solidaritu (s ich šľachtou).