Prieťahová agenda
Ministerstvo spravodlivosti má ambíciu presunúť tzv. prieťahovú agendu z Ústavného súdu na všeobecné a správne súdy.
Má to tri podstatné aspekty.
A) Prieťahová agenda tvorí asi tretinu nápadu ústavneho súdu.
B) Ak sa prieťahová agenda presúva na tých, ktorí prieťahy spôsobujú, zrejme je cieľom šetrenie rozpočtových prostriedkov a odradenie tých, ktorí sú postihnutí prieťahmi, aby sa museli obracať v konečnom dôsledku až na Európsky súd pre ľudské práva, čo im vlastne prieťahy natoľko predĺži, že stratia chuť brániť sa a v konečnom dôsledku navrhovaná zmena zrejme vytvorí faktický zásah proti doktríne účinných prostriedkov právnej nápravy.
C) Kameňom úrazu na ústavnom súde bola a stále je hojne prezentovaná sieť politicky angažovaných poradcov súdu. Čo sa v kovidovom období podpísalo aj na obsahu prijímaných strategických rozhodnutí. Na mňa podával z dôvodov nesúhlasu s mojou pisateľskou činnosťou počas plandémie návrh na SAK práve jeden kolega advokát, ktorý bol v tom čase zároveň poradcom ÚS. Namiesto tzv. zmierovacieho konania, ktoré bol mimochodom povinný podstúpiť namiesto podania disciplinárneho návrhu. Komora jeho činnosť po mojom písomnom upozornení na nedodržanie procesného postupu prikryla. V iných prípadoch by podanie iného advokáta mimo zmierovacieho konania bola osobitným disciplinárnym previnením. Sú rovní a rovnejší. A je to smutné. A smutné je aj to, že poradcom ústavného súdu bol kolega, ktorý trpí (trpel) neznalosťou predpisov komory. Bosý obuvník (ale tak zase v čase, keď obuvník mohol byť ministrom).
Preto sa verejne pýtam. Ak má ústavnému súdu ubudnúť tretina agendy, zrušia sa zmluvy s externými poradcami? Lebo ak nie, predkladaný návrh je nielen zbytočný, ale aj kontraproduktívny.
Návrh si môžete pozrieť. Je zverejnený medzi aktuálnymi medzirezortnými pripomienkovými konaniami.
Ešte predsa len jeden praktický postreh.
Týka sa príslušnosti. Sudcovia a úradníci toho istého súdu sa fakticky stretávajú napríklad na obedoch. Sudca toho istého súdu predsa nemôže rozhodovať o “vine iného sudcu” toho istého súdu. Nie je toho z prozaických dôvodov objektívne schopný. Pri vyšších súdnych úradníkoch to dokonca môže byť fakticky ten istý rozhodujúci o sebe samom. A podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov by sa škoda mala zosobniť. Myslíte, že tento návrh v navrhovanom znení to zabezpečí?
