Ako sa predáva debakel
Myslel som, že žijem vo svete, kde ma len máločo prekvapí. Ale každý deň dokazuje, že je to veľký omyl.
Dnes som (a nielen ja) zistil, že aj taký debakel sa dá opísať ako v jednom starom vtipe z čias Sovietskeho zväzu. Ale ten až na koniec. Svet sa nemení a jeho dejiny sa opakujú v cykloch. Lebo ľudia nie sú schopní zmeniť sami seba. Chcú meniť najprv iných. A potom sa stanú nevedomky škrečkom v koliesku dejín. A šľapú, kým ich to kolečko nevypľuje bez života von.
Čerstvý text z novín:
Ruská armáda podnikla masívny vzdušný útok na viacero cieľov na Ukrajine. V Kyjeve sa v skorých ranných hodinách ozývali explózie po zásahoch tamojšej protivzdušnej obrany; v ukrajinskom hlavnom meste i viacerých ďalších oblastiach krajiny zaviedli preventívne odstávky elektriny.
👍😂👍
A teraz ten sovietsky vtip.
Na majstrovstvá sveta v štafete mužov na 4×100 metrov sa prihlásili len dva tímy. Americký a sovietsky. Americký vyhral. Sovietske noviny dumali, ako napíšu ráno článok o ich neúspechu. A ten vyšiel v tomto zneni:
“Naši chlapci dobehli v štafete na krásnom druhom mieste. Ale Američania, tí skončili predposlední.”.
Vidíte paralelu? Ak nie, ste tým škrečkom v kolečku dejín.
A toto je ešte nič proti tomu, že niektorí vybraní herci musia dohrať svoju rolu až do konca. A nevedia, koľko im zvyšuje času. Ich čas je priamo úmerný presvedčivosti ich výkonu. V publiku sedí cisár a už obracia prstom.
