Republika alebo demokracia?

Článok s podobným obsahom som už publikoval počas kovidu.

Je na čase si ho opäť pripomenúť. Pred poslednými voľbami do NRSR sa totiž dve z troch koaličných strán dušovali, že im priama demokracia a jeho zlatý štandard – funkčné referendum, leží na srdci.

Realita? Pokus o zavedenie systému dvoch politických strán. Ďalšie zmarené referendum. Legalizácia voľby zla alebo menšieho zla.

K meritu veci.

Z pohľadu akoby z rímskeho obdobia žijeme v republike, nie demokracii. V demokracii by sa politik musel svojich voličov priebežne pýtať, či môže ísť do vojny, či chcú vystúpiť z NATO, či chcú zotrvať v EÚ, aké dane a v akej výške platiť a pod. V republike je ozajstná “demokracia” aktívna len v deň volieb. Začína a končí “odovzdaním” hlasu. Slovné spojenie odovzdať hlas determinuje rozdiel medzi týmito dvoma systémovými riešeniami.

Demokracia je teoreticky najlepším riešením, republika najhorším.

Oba systémy sú antagonistické. Ozajstná demokracia uprednostňuje priamu demokraciu, republika zastupiteľský systém (tzv. nepriamu demokraciu) a tú priamu vedome potláča, priam vysmieva.

Žijeme v republike. A budeme dovtedy, kým sa do volieb do NRSR nezrovnoprávni politická strana s kandidátom – fyzickou osobou. Ak by sa to stalo, hrozí kaskáda udalostí vedúca k zániku politických strán. A preto sa nad tým nikto reálne nezamýšľa.

Republika nosí šaty s potlačou demokracia, ale s demokraciou nemá okrem nápisu nič spoločné.

Republika volí kandidátky, nie kandidátov. Kandidátky zostavujú sponzori. Štandardnému (profesionálnemu) politikovi nie je dovolené zmeniť systém tak, aby sponzor na voľbách nezarobil.

Praktické riešenie máte na dosah. Je zakomponované v tomto článku.

Kto sa na to dá? Tipujem, že nikto. Všetci sa budú obzerať okolo seba, kde sa okolo nich nachádza ten aktívny “blbec”. Ako za kovidu.