Quo vadis, referendum?

Toto sa objavilo na internete:

Vážení kolegovia pracujúci na ministerstve.

Nerozumiete svojmu voličovi. Požiadavka znie sfunkčnenie referenda vo všeobecnosti.

Nemožnosť skrátenia volebného obdobia je následkom inej závady v systéme.

Stačí napríklad zakotviť pri výklade Ústavy SR povinnosť používať iba deklaratórny výklad.

Žiadne materiálne jadro. Vybavené. Čo sa v Ústave nenachádza, sa jednoducho nemôže domyslieť. Ani na objednávku realizovanú po línii poradca-poradca.

Krok dva, súvisí s krokom prvým: zrušiť možnosť používať externých poradcov Ústavného súdu zákonom. Vždy je tam totiž cítiť vánok príklonu k určitému politickému spektru. Vánok veje z externého prostredia. Z toho plynú práve tie problémy, ktoré plátate. Máte riešiť príčiny, nie prebaľovať otvorené rany.

A nech vás ani nenapadne počúvať predsedu o systéme dvoch strán. Ani to nie je z voličskej hlavy. To je pokus o vytiahnutie zaseknutej kotvy v plnej rýchlosti.

Ešte jeden postreh.

Keď som videl nápis z Agrokomplexu, resp. nosnú tému (sloboda prejavu), pochopil som, že -dkx- sa chytil do pasce. Stal sa témou a symbolom témy bude, kým bude dnu. Prekérna situácia. Teda pre niekoho. Ale o tom je “šikovnosť” politikov a polarizácia osobou. V politike totiž platí, že úspešný politik polarizuje vždy. Polarizácia prináša čísla. Musí byť rovnako úspešný v kolonke popularity aj nepopularity. Inak nemá výtlak. Prečo? Neviem. Ale tak funguje aj biznis model bulváru. Tak to ľudia jednoducho chcú mať. A kde je dopyt, je aj ponuka.

Chcel by som to ku koncu štandardne odľahčiť.

Klient mi na súde, keď ho prepúšťali z väzby, povedal taký vtip:

Doktor, viete, čo je horšie, ako zlé väzenské jedlo? Keď sa vás kuchár opýta, či budete tu alebo so sebou…